Chápem tých aj tých.Avšak: 1. Kto nechce vidieť, nevidí, a ten, čo chce, vidí.2. Kto načúva, počuje, a kto nepočúva, nepočuje.3. Kto nemá záujem, nepochopí, a kto ho má, chápe.4. Kto chce, dokáže, a ten, čo nechce, nedokáže. Človek sa na svet nepýta, ale väčšinou sem príde ako očakávaná a milovaná bytosť. Kde a kedy nastane ten Čítať ďalej…
Aj tebe sa niekedy zdá, že čas plynie šialenou rýchlosťou? Len nedávno sme mali Vianoce a už sa blíži Veľká noc. Všetko je relatívne. Aj naše vnímanie času. Čas je v skutočnosti kategória, ktorú si vymyslel človek ako barličku na to, aby sa dokázal orientovať v šedivej každodennosti. Ale zakaždým, keď je z nej vytrhnutý – keď napríklad prežíva Čítať ďalej…
Jedného dňa som si len tak sedela doma a ťukala do telefónu. Zrazu zazvonil zvonček. Otec bol v práci, mama upratovala a sestra sa hrala v izbe… Bolo to na mne. Prišla som k veľkým skleneným dverám a pozrela von. Pred bránou nášho domu stálo niekoľko cudzích detí. A všetky sa pozerali priamo na mňa! Čítať ďalej…
Vraj som sa nikdy ničoho nebála, ani tieňa. Ja o tom však viem svoje. Samozrejme, nie je to pravda. Každé dieťa, tínedžer a dospelý sa niečoho bojí. Ja som sa bála tiež. Teraz sa síce obávam niečoho iného, ale tento príbeh bude o strachu, ktorý som už, chvalabohu, prekonala. Bála som sa svojho tieňa, bála som sa zrkadiel, Čítať ďalej…
Čo vo vás evokuje slovo vďačnosť? Vo mne napríklad úctu k tomu, čo mi bolo dopriate. Nemyslím tým len strechu nad hlavou či prácu, ale tiež zdravie, rodinu a lásku. Často na vďačnosť zabúdame. Veci či ľudí, ktorí sú okolo nás, vnímame ako samozrejmosť. Mnohokrát sa stane, že začneme byť vďační za to, čo máme, až vtedy, Čítať ďalej…
JA: Bojím sa. STRACH: Viem. Preto som tu.JA: Ale ja ťa nechcem. Choď preč.STRACH: Prečo by som mal odísť? Je mi s tebou dobre.JA: Ale mne nie je dobre s tebou! Tak už choď!STRACH: Len sa rozčuľuj, robí mi to dobre.JA: Ale ty nerobíš dobre mne!STRACH: Ak ti tento slovný pingpong pomáha, môžeme v ňom pokračovať.JA: Ešte Čítať ďalej…
Vitaj, milý čitateľ, v mojom svete. Zrejme si prekvapený neštandardným úvodom k článku o Vianociach. Ak si zvedavý, čítaj ďalej. Najprv ale nechaj všetky stereotypné predstavy o tomto sviatku vonku ako zablatené topánky, zabuchni dvere, podaj mi ruku, zavri oči a skoč. S tými zavretými očami som to, samozrejme, myslela obrazne. Ale ty si to pochopil, lebo čítaš ďalej. Super. Často Čítať ďalej…
Rozhodovanie je jednou zo základných činností v živote človeka. Rozhodnutia o maličkostiach robíme denne. Keď som napríklad hladný, rozhodujem sa, čo budem jesť, kedy to zjem, kde a s kým. Rozhodujem sa, kedy pôjdem spať. Keď potrebujem ísť na toaletu, tak tam jednoducho idem – to je tiež rozhodnutie, ktoré musím urobiť. Tieto situácie sú pre nás také bežné, Čítať ďalej…
Stereotypy sú naučené vzorce správania, ktoré si najčastejšie osvojujeme od rodičov. V našej kultúre sú hojne zaužívané a ľudia sa ich držia, lebo s ich pomocou sa im lepšie rozmýšľa a následne rozhoduje. Často sa nimi upokojujú a utiekajú sa k nim, akoby to bola ich bezpečná zóna. Sú vnímané ako niečo, čo by sa nemalo meniť, pretože sú obrazom spoločnosti Čítať ďalej…
Vonku je už chladnejšie a sychravejšie, večery sú dlhšie, rána lenivejšie a slniečka je čoraz menej. Aj lístie už získalo rôzne farby. Príroda sa pomaly pripravuje na odpočinok. Možno aj naše nálady naberajú iné odtiene, možno pociťujeme menej energie a o trochu viac únavy. Možno je nám ľúto, že leto je za nami a zima pred nami, možno naopak. Tak Čítať ďalej…