Abstrakt
Príspevok sa zaoberá analýzou silnej a slabej preferenčnej voľby a ich významom v živote človeka. Cieľom príspevku je poukázať na možnosti takýchto volieb.
V príspevku sme použili logické metódy: analýzu textov, syntézu a generalizáciu. Využili sme aj holistickú metódu, ktorou sme sledovali zasadenie našich zistení do širšieho kontextu.
Konštatujeme, že existujú silné a slabé preferenčné voľby, pričom slabé preferenčné voľby si nenárokujú normu a silné preferenčné voľby sú založené práve na atribúte normy. Zároveň tvrdíme aj to, že morálne vedomie má svoje stupne, ktoré majú vplyv na naše rozhodovanie.
Kľúčové slová: silná preferenčná voľba, slabá preferenčná voľba, rozhodovanie
Úvod
Každodenne sme vystavovaní voľbe medzi viacerými možnosťami. To, aká bude naša voľba, súvisí nielen s našou osobnosťou, ale aj so spoločnosťou, v ktorej sa nachádzame. Okrem iného je závislá aj od noriem, ktoré si zvolíme za merný faktor nášho konania a rozhodovania, ale aj od systému hodnôt, ktoré považujeme za podstatné. To, na akom mieste máme postavené hodnoty, závisí nielen od nás a spoločnosti, ale aj od skúsenosti, ktorou v danom momente disponujeme. Skúsenosť spolu s našou morálnou zrelosťou, ktorú pri etickom rozhodovaní považujeme za významnú, a individuálnymi osobnostnými preferenciami ovplyvňujú spôsob, akým sa rozhodujeme. Často máme na výber viacero alternatív. To, aký typ voľby si môžeme zvoliť, sa pokúsime ozrejmiť v ďalších častiach príspevku.
Delenie volieb
Rozoznávame dva druhy volieb, a to slabú a silnú voľbu. Korený (2013) tieto voľby definuje ako: „slabú preferenčnú voľbu, ktorej subjektom je jednotlivec vo svojej určenosti racionálneho aktéra, a silnú preferenčnú voľbu, v ktorej sa človek angažuje vo svojej určenosti morálnej osoby“ (Korený, 2013, s. 85). Preferenčnú voľbu definuje Korený tak, že: „tu vo všeobecnosti rozumieme akty, ktorými jednotlivec vo svojej určenosti racionálneho aktéra alebo morálnej osoby dáva v konkrétnej situácii rozhodovania prednosť jednej alternatívnej možnosti konania pred druhou“ (Korený, 2013, s. 85 – 86).
Slabá voľba vychádza z našich subjektívnych priorít a hodnôt. Vtedy si vyberáme tú alternatívu, ktorá je z hľadiska subjektívnych preferencií prvá v poradí. Určujúcimi faktormi sú „môžem“ a „chcem“. Pri slabej voľbe zvažujeme výhody a nevýhody nášho konania, respektíve sumár dobier a ziel tej-ktorej voľby. Zvyčajne sme ovplyvnení jednak vonkajšími okolnosťami, ako napríklad množstvom ponúk, alternatívami výberu, a jednak vlastnými individuálnymi potrebami, chceniami, emóciami. V slabej voľbe absentuje norma, ktorá by určovala konanie a podľa toho aj vhodný výber konania, pretože ten je výlučne na konkrétnej osobe a jej preferenciách (bližšie pozri Korený, 2013).
Silná voľba v sebe nesie normatívny imperatív „má sa“ namiesto „môžem“ alebo „chcem“, ako je to pri slabej voľbe, čím sa od slabej voľby líši. Silná voľba preferuje etický princíp a etické hodnoty, ktoré vychádzajú zo všeľudských, ideálnych hodnôt dobra, lásky, solidarity.
Silnú preferenčnú voľbu Korený definuje nasledovne: „Osoba A má dať prednosť alternatíve x pred alternatívou y“, a ďalej, pokračujúc v definícii: „odkazuje na normatívne prvky prítomné v silných preferenčných voľbách. Podľa prítomnosti tohto normatívneho prvku môžeme silné preferenčné voľby nazývať aj normatívnymi preferenciami“ (Korený, 2013, s. 137).
Diskusia
Oba typy volieb sú súčasťou života. V bežných situáciách založených len na výhodách a nevýhodách istého konania, ktoré si nenárokuje morálnu voľbu, využijeme preferenciu tej najvýhodnejšej pre nás, tej, ktorá snáď najviac uspokojuje naše individuálne túžby, potreby a chcenia. Z pozície slabej voľby nemáme problém robiť kompromisy, pretože sa stále pohybujeme v tej časti nášho Ja, kde norma zatiaľ nie je potrebná, prípadne nie je nevyhnutná. Samozrejme, aj slabá voľba sa môže zmeniť na silnú. Tento moment môže prísť v prípade nášho morálneho zrenia, ktoré dosiahne istú hranicu, pri ktorej konáme výlučne z titulu nášho svedomia a normy. My vychádzame z morálneho vývoja podľa Kohlberga. Skúmaním vývinu morálneho vedomia sa okrem Kohlberga (in Atkinson, 2003, alebo aj Vacek, 2006) zaoberali aj napríklad Piaget, Gilliganová (in Farkašová, Szapuová, 2003 alebo aj Lajčiaková, 2012), ale aj Vacek (2006) a iní.
Ako príklad na zmenu zo slabej voľby na silnú môže byť prechod k vegetariánstvu, prípadne k vegánstvu. Morálne vedomie pri takejto voľbe dosiahlo istý stupeň svojho vývoja a presiahlo chápanie normatívneho príkazu nezabiješ nielen na človeka, ale aj všetko žijúce. Tým sa slabá preferenčná voľba (budem večerať rybu alebo kura) zmenila na silnú voľbu v tom zmysle, že upúšťam od jedenia mäsa vo všeobecnosti, pretože mi to moje individuálne svedomie nedovolí, a ja ako individuálna bytosť to z môjho pohľadu vnímam ako morálnu normu, príkaz svedomia. Prirodzene, som pod tlakom vnútornej túžby, ale svedomie má vo mne vyššiu inštanciu.
Silnú preferenčnú voľbu priblížme na príklade vojnového konfliktu, keď je jedinec povolaný do boja. Opäť použijeme ako príklad normu nezabiješ ako základnú inštanciu nášho svedomia. Tu už ide jednoznačne o silnú voľbu, keď náš základný imperatív hovorí o tom, že „nezabiješ!“, ale inštinkt zasa hovorí o sebazáchove. Tu je do kontrastu postavená voľba zachovania vlastného života alebo upustenie od zabitia a obetovanie vlastného života pre vyšší morálny princíp. Dokázal by sa jedinec v prípade zabitia vysporiadať s vlastným svedomím aj napriek tomu, že ho spoločnosť vníma ako oslobodeného od viny? Čo sa bude diať s tým-ktorým jedincom, ak sa dostane do takejto situácie a musí si zvoliť? Vzhľadom na súčasnú svetovú situáciu je potrebné veľmi rozumne uvažovať nad svetovými konfliktmi, pretože uviesť jedinca pred takúto voľbu je samo osebe neetické, obzvlášť vtedy, ak sa z pozície politickej moci môžeme rozhodnúť inak. Silná preferenčná voľba si jednoznačne nárokuje naše svedomie a vnútorné chápanie seba samého. Morálny súd v nás, ako ho chápe Kant, je nezávislý od spoločnosti, v ktorej žijeme, a na to by sme nemali zabúdať.
Závery a odporúčania
Človek sa pri svojom rozhodovaní môže stretnúť s dvoma typmi volieb, a to so slabou a silnou voľbou. Obe voľby ovplyvňujú naše rozhodovanie, dôležité je, o aký typ rozhodovania ide, ale aj o to, na akom stupni morálneho vývoja sa jedinec nachádza. Stupeň morálneho vedomia, okrem iných faktorov, ovplyvňuje naše preferencie a tým aj naše rozhodovanie o tom, ktorú z možností si dokážeme zvoliť.
Odporúčania pre prax
Pre jednotlivca je v istých situáciách dôležité uprednostňovať silné preferenčné voľby, pretože sú založené na norme, ktorá je podložená istým hodnotovým systémom vyjadrujúcim minimálne spoločenský konsenzus. Takáto voľba by mohla byť prospešnejšia ako pre jednotlivca, tak aj pre spoločnosť. Silná preferenčná voľba si nárokuje aj svedomie a práve jej uprednostnením sa dokážeme zosúladiť s vlastným svedomím. Slabé preferenčné voľby by sme mali využívať pri rozhodovaní v nie dôležitých veciach, pri ktorých atribút svedomia a normy nie je potrebný. Podľa nášho názoru je pri rozhodovaní dôležité pozerať sa na morálny vývoj jednotlivca a pri hodnotení konania iného človeka poznať jeho možnosti, ktoré mu ten-ktorý stupeň dáva.
Záver
Pri skúmaní silných a slabých preferenčných volieb sa môžeme dívať na človeka ako na jeden celok a vnímať jeho súlad alebo nesúlad s okolím. Dokážeme lepšie posúdiť jeho rozhodnutia, ktoré môžu mať výrazný vplyv na jeho individuálny život, ale v konečnom dôsledku aj na celú spoločnosť. V kultúre, kde prevažujú materiálne hodnoty, orientácia na vlastný prospech a úspech, nie je ľahké ponechať si v každej situácii možnosť iba pre silnú voľbu. Pre ľudské spoločenstvo by bolo ideálne, ak by jedinec pri rozhodnutiach preferoval silnú voľbu, ktorá sa približuje k ideálnym normám a hodnotám. Z istého hľadiska sa ideálne hodnoty dosiahnuť nedajú, avšak otvárajú cestu k tomu, aby sme sa k nim mohli priblížiť. Materiálne hodnoty sú síce dôležité, mnohé z nich sú však pre šťastný život nepotrebné. Práve naopak, viac úsilia venovaného pestovaniu vzťahov by nás mohlo vrátiť k samým sebe, k sebapoznaniu, a tým aj k ľudskosti ako jednej z ideálnych hodnôt. Zaiste je takáto cesta ťažšia, nie je však nemožná. Vyžaduje si viac životného času a odvahy ponoriť sa do vlastnej duše, ktorá sa neskôr môže v plnej sile odraziť vo vonkajšom svete. Z tohto dôvodu považujeme túto tému za zaujímavú pre ďalšie skúmanie na poli morálnej etiky, ale aj iných príbuzných odborov.
Použitá literatúra:
- Atkinson, R. L, a kol. 2003. Psychologie. 2. vyd. Praha: Portál, 2003. 752 s. ISBN 80-7178-640-3.
- Farkašová, E., Szapuová, M. 2003. „Prípad Gilliganová“ epistemologické a metodologické otázky feministického výskumu. In: Filozofia: minulé podoby – súčasné perspektívy. Bratislava: Maxima press, 2003. s. 47 – 52. [online] [prezerané 2024-11-22]. dostupné z: https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/oc/crs/Publikacie/Studie/farkasova-szapuova-pripad_gilligan.pdf
- Kant I, 1990. Základy metafyziky mravů. Praha: Svoboda, 1990. 128 s. ISBN 80-205-0152-5.
- Korený, P. 2013. Morálna voľba. Boskovice: ALBERT, 2013. 238 s. ISBN 978-80-7326-238-9.
- Lajčiaková, P. 2012. Morálne usudzovanie v kontexte vybraných psychologických metód. 2012. [online] [prezerané 2024-11-22] dostupné z: https://psychkont.osu.cz/fulltext/2012/Lajciakova_2012_1.pdf
- Lajčiaková, P. 2008. Psychológia morálky. Brno: AKADEMICKÉ NAKLADATELSTVÍ CERM, 2008. 91 s. ISBN 80-7204-569-3.
- Vacek, P. 2006. Průhledy do psychologie morálky. 2. vyd. Univerzita Hradec Králové: Gaudeamus, 2006, 123 s. ISBN80-7041-188-0.
autorka: PhDr. Jana Bartal, PhD.
jazyková korektúra: Bc. Adriána Kertisová