Najčastejšie otázky

Odpovedá Lenka Jalilah, šéfredaktorka časopisu

Čo je osobný rozvoj?

Osobný rozvoj je vnútorná zmena človeka, s ktorou prichádza zlepšenie kvality života. Prebieha na dvoch úrovniach: nevedomej a vedomej.

Nevedomý osobný rozvoj prebieha spontánne počas celého života, hlavne v jeho prvých dvoch až troch dekádach. To znamená, že od narodenia, tak ako rastieme a vyvíjame sa na fyzickej úrovni, rastieme a vyvíjame sa aj na vnútornej úrovni, teda v našej mysli. Naberáme skúsenosti a učíme sa tým, že kopírujeme (najprv rodičov a súrodencov, neskôr osobné vzory). Formuje nás naše okolie, kultúra, ľudia, zážitky. Vnímame a spracúvame informácie o vonkajšom svete bez toho, že by sme si to uvedomovali. Komplex vlastností a dejov, ktoré sa podieľajú na zapamätávaní, uchovávaní a vybavovaní skúseností sa potom odráža na našej osobnosti, postojoch, schopnostiach a reakciách.

Do mysle si môžeme takto nevedomky naťahať aj mnoho patologických programov, o ktorých potom často nemáme ani tušenia. Spôsobujú nám väčšie či menšie utrpenie, alebo len obyčajnú smolu či nešťastie, pocit duševnej nenaplnenosti, nespokojnosť, nepokoj, stres, strach, problémy vo vzťahoch… akýkoľvek vnútorný diskomfort. Keď si uvedomíme potrebu zmeniť to, nastupuje druhá úroveň osobného rozvoja: vedomý osobný rozvoj. Je to vedomá práca človeka na sebe samom. Práca na svojom vnútre vlastnými silami s využitím predošlých osobných skúseností; a príkladov alebo návodov, ktoré sa dajú získať zvonka.

Takto vnútorne sa môže človek rozvíjať individuálne, alebo s vonkajšou pomocou. Do kategórie externých faktorov, ktoré môžu byť v osobnom rozvoji aktívne nápomocné, patria odborníci z oblasti pomáhajúcich profesií (psychológovia, psychiatri, sociálni pracovníci), koučovia, konzultanti, terapeuti, motivátori, ale aj motivačná literatúra, motivačné myšlienky, články, semináre, prednášky. Človek v nich môže nájsť inšpiráciu, pomoc s odkrývaním a spracúvaním osobných problémov, môžu mu ukázať cestu, ktorou by sa mal v rámci osobného rozvoja uberať. Ale rozhodnúť sa musí sám. On sám musí začať konať. A len on sám je za svoj osobný rozvoj zodpovedný.

Inšpiráciu v osobnom rozvoji ponúka aj náš časopis a členovia redakčného tímu.

Komu je osobný rozvoj určený?

Osobný rozvoj je určený každému, kto si uvedomuje, že v jeho živote, v jeho vnútri nie je niečo v poriadku a má potrebu to zmeniť. Zo svojich osobných zlyhaní, smoly a nešťastia prestane obviňovať druhých. Pochopí, že nemôže očakávať, že vo vonkajšom svete sa čokoľvek zmení tak, ako to vyhovuje jemu, respektíve ako to potrebuje on. Uvedomí si, že osobné šťastie a spokojný život môže vziať do vlastných rúk, že on sám je zodpovedný za kvalitu svojho života a chce s tým niečo robiť. Vtedy sa vedome rozhodne pre osobný rozvoj. Chce identifikovať negatívne vzorce vlastného správania, nevhodné programy v sebe, zlé postoje, nesprávne reakcie a chce začať s ich pretváraním alebo odstraňovaním. Vie, že následne bude v každodennom živote uplatňovať princípy, s ktorými sa vnútorne stotožní, konať v ich duchu a postupne tak meniť seba a jedine takto, cez vlastnú vnútornú zmenu, môže meniť aj svoj vonkajší svet.

Ako dlho trvá, kým človek dospeje na vrchol osobného rozvoja?

Vo všeobecnosti možno na túto otázku odpovedať nasledovne: je to veľmi individuálne a závislé od mnohých aspektov. Dôležité je, že ak sa rozhodnem pre osobný rozvoj, musím si veriť a neochvejne napredovať. Neobviňovať sa zo zlyhaní a nezdarov, ktoré na ceste osobného rozvoja zákonite prídu. Meniť sa pre seba a pre danú chvíľu: pre teraz a tu. Uvedomiť si, že akokoľvek rýchlo by som chcela svoj život zmeniť, musím byť trpezlivá. Neporovnávať sa s ostatnými a nestanovovať si nedosiahnuteľné ciele. Výsledok sa určite dostaví. O týždeň, o mesiac, o rok, o niekoľko rokov.

Ak pod pojmom „vrchol osobného rozvoja“ myslíme stav, v ktorom bude človek trvalo šťastný a nebude prežívať žiadne utrpenie, treba si uvedomiť, že hoci nám história ponúka niekoľko príkladov (Buddha, Ježiš, Marpa, Milarepa, Karmapa), dosiahnuť niečo také je v jednom ľudskom živote možné len vo veľmi vzácnych a zriedkavých prípadoch.

Tak ako vo všetkom, aj v tomto prípade platí, že je dôležité nemať veľké očakávania. Najlepšie je nemať žiadne očakávania. Hlavné je, že ak viem, prečo sa chcem zmeniť, ak mám správnu motiváciu a vo svojom živote vidím pozitívne zmeny, tak sa z toho teším a kontinuálne pokračujem ďalej. Na ceste osobného rozvoja môžeme opakovane zlyhávať, padať dolu, prežívať obdobia stagnácie. Takéto stavy sú prirodzené a pochopiteľné. Veď to, s čím pracujeme, sa v nás zakorenilo veľmi dávno, je tam pevne usadené a naše ego si nájde milión výhovoriek a úhybných manévrov, ktorými nás demotivuje. Vtedy je ťažké očakávať rýchle výsledky. Keď chceme vydrhnúť pripálený hrniec, nepodarí sa nám to za dve sekundy. Dĺžka drhnutia a množstvo vynaloženej námahy budú priamo úmerné času, v ktorom bol hrniec na horúcej platni. Niekedy to trvá aj niekoľko rokov, kým sa dostavia prvé väčšie zmeny: keď sa nám viditeľne v istých veciach uľaví, keď sa cítime oslobodení od našich vnútorných démonov a hlavne: keď zistíme, že v situáciách, ktorými sme ubližovali sebe alebo ostatným konáme spontánne tak, že konkrétne utrpenie už neprichádza. Niektoré veci v sebe dokážeme zmeniť hneď a vtedy sú výsledky okamžité a trvalé.

V procese osobného rozvoja platí aj ono známe múdre pravidlo o tom, že čím sme ďalej, čím sme „lepší“, tým silnejšie si uvedomujeme, koľko toho ešte nezvládame a akú dlhú cestu ešte pred sebou máme. Ale ak vytrváme, výsledky sa dostavia a pocit šťastia s tým spojený rozhodne stojí za to!

Bolí osobný rozvoj?

Už sa vám niekedy stalo, že ste odišli na dovolenku a zabudli vyniesť kôš s odpadkami? Keď ste sa vrátili domov, jeho obsah bol značne nevábny: zapáchajúci, hnilý, plesnivý – záleží to od toho, čo a ako dlho ste v ňom nechali. Naša myseľ sa môže niekedy podobať na takýto nevysypaný odpadkový kôš – aj tu záleží od obsahu, a tým sú naše myšlienky. Človek je obdarený inštinktom, vďaka ktorému sa prirodzene vyhýba bolesti. Tomuto inštinktu vďačíme za naše zdravie a prežitie. V závislosti od toho, aké silné je naše ego, sa bránime aj takej bolesti, za ktorou sa ukrýva pozitívna zmena. Tak ako nie je príjemné vysypať a vyčistiť smradľavý odpadkový kôš, môže byť rovnako nepríjemné, a áno, aj bolestivé upratovanie v našej mysli. Odkrývanie hrubých a pevných nánosov patologických programov a nesprávnych postojov môže bolieť, hlavne ak sa otvárajú veci z minulosti, ktoré sme vedome hlboko zatláčali v snahe vyhnúť sa bolesti, ktorú by ich riešenie alebo konkrétne rozhodnutie prinieslo. Rovnako to môže bolieť aj vtedy, keď vytiahneme na svetlo skutočnosti, ktoré sme si roky nechceli priznať – a zasa: len preto, lebo už vtedy sme vedeli, že ich poznanie bolí. No ak sa rozhodneme raz a navždy to vyriešiť, dostaví sa ozdravná bolesť a po nej príde úľava. Ak máme pokazený zub a nechceme, aby nám úplne zhnil a otrávil celé telo, ideme k zubárovi a je nám jasné, že zjednanie nápravy bude bolieť. Čím dlhšie odkladáme upratovanie vo vlastnej mysli, tým viac to potom bolí; a tým viac škôd máme napáchaných – či už na sebe alebo na našich milovaných. Keď sa rodí nový život, nikdy sa to nezaobíde bez bolesti. Trpí matka aj dieťa prichádzajúce na svet. Ale všetko je dočasné – aj bolesť zrodenia.

Aby však nevznikol dojem, že osobný rozvoj je brutálne bolestivá tortúra! Treba sa ale pripraviť na to, že to nemusí byť vždy príjemné. No so správnym, citlivým a láskavým vedením psychológa, terapeuta alebo kouča sa dajú nepríjemné momenty zdarne prekonať a potom sa už len treba tešiť z osobných pokrokov a úspechov.

Čo mám urobiť, aby som mohol nastúpiť na cestu osobného rozvoja?

Zhlboka sa nadýchnuť a pevnou nohou vykročiť smerom k pozitívnej zmene. Odpustiť si, prestať si vyčítať, začať sa mať rád, veriť si a vytrvať.

Ako budem vedieť, že sa správne rozvíjam?

Keď som vnímavá k sebe a svojmu okoliu, začnem si uvedomovať pozitívne zmeny, ktoré môj rozvoj prináša. Začnem si všímať kladné aspekty života, ktoré som mala rovno pod nosom, ale nevidela som ich. V situáciách, ktoré mi predtým spôsobovali stres, sa zrazu cítim uvoľnene. Netrpím už strachmi, ktoré ma predtým limitovali. Celkovo som spokojnejšia a šťastnejšia. Zlepšujú sa moje vzťahy s ľuďmi, no predovšetkým vzťah k sebe samej. Nezaoberám sa „zbytočnosťami“, ktoré ma predtým „dávali dole“. Minulosť už neriešim, budúcnosti sa nebojím a naplno žijem pre danú chvíľu. Bolesť a utrpenie znášam oveľa ľahšie. V kritických chvíľach sa nenechám strhnúť a ovládnuť negatívnymi emóciami, ale som pánom situácie. Moji blízki a priatelia mi sami hovoria, že som sa zmenila a usmievajú sa pri tom.

Čo ak to nebudem zvládať sám?

Vtedy treba vyhľadať pomoc človeka, ktorý má skúsenosti a vzbudí vo vás pocit dôvery a istoty. Môže to byť kouč, konzultant alebo terapeut. Ak však trpíte depresiou, stavmi úzkosti alebo panickými atakmi, nemeškajte a vyhľadajte psychiatra alebo psychológa.

Čo je koučing?

Koučing je vedený rozhovor medzi koučom a klientom. Kouč kladie cielené otázky, ktorými klienta podnecuje k rozmýšľaniu o konkrétnom probléme. Citlivo a vnímavo sprevádza klienta procesom uvedomenia a smeruje ho k vlastným rozhodnutiam, ktorými je možné problém efektívne spracovať. Kouč môže klientovi vysvetliť, ako sa veci majú, ako fungujú jednotlivé súvislosti, no klient je ten, kto sa rozhoduje a následne koná. Spoločne budujú stratégiu a postupné kroky vedúce k vytúženému cieľu, respektíve k zmene. Klient samostatne implementuje svoje záväzky a odhodlania do každodenného života. Kouč klienta motivuje, povzbudzuje a je jeho „smerovou tabuľou“. Prepis časti reálneho koučingového rozhovoru – so zachovaním anonymity klientky, pozmenením a zamlčaním kľúčových informácií a s jej láskavým súhlasom – si môžete prečítať v našom časopise v článku „Funkčné verzus nefunkčné NECHCEM“.

Čo je konzultácia?

Konzultácia je stretnutie klienta s konzultantom, na ktorom spoločne rozoberajú konkrétny problém. Konzultant poskytuje klientovi relevantné rady a vysvetlenia, na základe ktorých klient sám prijíma konkrétne rozhodnutia na zmenu svojho myslenia a konania. S podporou konzultanta ich potom aplikuje do svojho života. Spoločne stanovia konkrétny cieľ, respektíve zadefinujú potrebnú zmenu; a vytýčia jednotlivé kroky, ktorými sa klient samostatne uberá. Konzultant má funkciu poradnú, podpornú a motivačnú; klient preberá zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk.

Čo je terapia?

Terapia je transformačný proces, pri ktorom klient s pomocou terapeuta pracuje so svojou mysľou, egom, emóciami. Je to ozdravný sled postupností, v rámci ktorých klient preberá zodpovednosť za svoj život, zbavuje sa negatívnych a rušivých emócií (hnev, závisť, nenávisť, žiarlivosť, urážlivosť…), strachov, potláčaných a neriešených problémov; mení svoje postoje a prehodnocuje priority.  

Čo znamená: „recenzovaný časopis“?

Predtým, ako je článok publikovaný v našom časopise, prejde recenzným konaním. To znamená, že je postúpený dvom nezávislým posudzovateľom, ktorí sú v pozícii k autorovi článku, i k sebe navzájom, anonymní. Rada recenzentov nášho časopisu je zložená z odborníkov, ktorí majú príslušné vzdelanie/odborný certifikát a niekoľkoročnú prax. Zhodnotia, či článok spĺňa kritériá na publikovanie, poukážu na prípadne chyby či nedostatky, alebo navrhnú konkrétne úpravy, či doplnenia. Zrecenzovaný článok, upravený autorom v zmysle pripomienok recenzentov, je následne odoslaný našej Andrejke – jazykovej redaktorke, ktorá ho starostlivo skontroluje po jazykovej stránke: vyhľadá obsahové, jazykové, gramatické a štylistické chyby. Text s vyznačenými chybami je nakoniec poslaný autorovi na autorizáciu. Až potom je článok publikovaný na stránke časopisu.

Čo to znamená, že časopis je „vedecko-odborný“?

Vedecká odbornosť časopisu spočíva v tom, že publikuje vedecké články. Náš časopis je zameraný predovšetkým na prax, ale ponúka aj priestor pre vedecko-odborné články.

Vedecký, resp. odborný článok predstavuje nové poznatky a vedomosti z daného odboru a je recenzovaný nezávislými hodnotiteľmi. Má formálnu štruktúru. To znamená, že obsahuje kľúčové slová (súvisia s témou a odhaľujú obsah práce), abstrakt (stručná a výstižná charakteristika spracovanej témy), úvod (prvá komplexná informácia), časť o metodike (analýza, čo a ako sa robilo), výsledky (ich jasná prezentácia), diskusiu (odpovede na otázky položené v úvode), záver (hodnotenie výsledkov a význam pre teóriu a prax) a zoznam bibliografických odkazov (všetky citované a parafrázované dokumenty, na ktoré je v článku odvolávka). Vedecký článok býva bežne doplnený schémami, grafmi a tabuľkami.   

Foto: Peter Senko