Ľudia sa už odpradávna snažia uľahčiť si život tým, že si vytvárajú nástroje na podporu myslenia, pamäte či rozhodovania. Radi si zjednodušujeme prácu, najmä ak ide o veci, ktoré si vyžadujú mentálne úsilie. Od čias, keď sa dôležité informácie zachytávali maľbami na stenách, sme prešli cez ústne podanie, písomné poznámky a knihy až po inteligentné zariadenia, ktoré máme neustále pri sebe. S príchodom umelej inteligencie (z angl. artificial intelligence, AI) sa však posúvame ešte ďalej – do obdobia, keď bude každý z nás môcť využívať virtuálneho asistenta, ktorý nám nielen pripomenie, čo je dôležité, ale aktívne nám pomôže rozhodovať sa. A v niektorých prípadoch rozhodne aj namiesto nás.
Milí čitatelia, všimli ste si, že odsek, ktorý ste práve dočítali, bol upravený pomocou umelej inteligencie? Napísal som návrh a posunul som ho nástroju umelej inteligencie, ktorá ho doladila podľa mojich inštrukcií. Upravila štylistiku, odstránila drobné nedostatky a doplnila niektoré myšlienky. Zámerom bolo poskytnúť vám malú ukážku toho, ako sa najnovšia technológia dokáže infiltrovať do nášho každodenného života bez toho, aby sme si to uvedomili.
Potvrdzuje to aj tajný vedecký experiment, ktorý realizovala Univerzita v Zürichu v období od novembra 2024 do marca 2025 na online platforme Reddit (Čo je Reddit? Viď. na konci článku.). Používatelia „subredditu“ r/changemyview netušili, že si píšu s falošnými profilmi poháňanými umelou inteligenciou. Cieľom výskumu bolo zistiť, do akej miery dokážu komentáre generované umelou inteligenciou ovplyvniť názory ľudí. Výskumníci nasadili na Reddit vyše 1700 komentárov generovaných umelou inteligenciou, vrátane citlivých tém ako znásilnenie a trauma. Z výsledkov vyplýva, že umelá inteligencia môže byť až 6-krát presvedčivejšia než priemerný človek. Počas experimentu si nikto z diskutujúcich nevšimol, že komentáre píše umelá inteligencia. Najsilnejšia bola presvedčovacia schopnosť personalizovanej umelej inteligencie, ktorá dokázala prispôsobiť štýl komunikácie a argumentáciu osobnosti konkrétneho diskutujúceho. O experimente sa používatelia platformy dozvedeli až po vydaní predbežných výsledkov výskumu (linka na daný článok s predbežnými výsledkami je na konci článku) a oficiálnom vyhlásení moderátorov Redditu, že o prieskume neboli vopred informovaní.
Umelá inteligencia sa nepozorovane stala každodennou súčasťou našich životov. Keď si zapneme sociálne siete, na nástenke vidíme personalizované príspevky, ktoré sa tam objavili vďaka algoritmom umelej inteligencie. Keď si chceme pozrieť seriál na niektorej zo streamovacích platforiem, algoritmus vďaka našim predošlým voľbám vyhodnotí, čo más zaujíma a predkladá nám podobné žánre či príbehy.
Umelú inteligenciu bežne využívajú žiaci a študenti, no taktiež aj pracujúci ľudia, a to nielen na pomoc s mailovou administratívou, úlohami, či programovaním. Podľa zistení Zao-Sandersa (2025) bola v roku 2024 umelá inteligencia využívaná najmä na generovanie nápadov a hľadanie inšpirácie. V prvom polroku 2025 ju však mnohí používatelia začali využívať predovšetkým ako spoločníka pri rozhovoroch, či dokonca ako formu digitálnej psychologickej a emočnej podpory (Zao-Sanders, 2025).
Stále vážnejším problémom sa stáva fenomén označovaný ako „AI psychóza“ (pozri napr. Hart, 2025; Wei, 2025). Ide o stav, pri ktorom si používatelia myslia, že na druhej strane s nimi komunikuje skutočná osoba a umelú inteligenciu považujú za romantického partnera (viď. napr. subreddit: https://www.reddit.com/r/MyBoyfriendIsAI/), či za nadprirodzenú entitu alebo božskú bytosť (viď. napr. https://en.wikipedia.org/wiki/Way_of_the_Future). Tento jav dezilúzie súvisí najmä so schopnosťou umelej inteligencie prispôsobovať štýl a spôsob komunikácie konkrétnemu používateľovi, ktorého zrkadlí a posilňuje tak ilúziu vzťahu či porozumenia.
Ak ste donedávna hľadali odpoveď na nejakú otázku, veľmi pravdepodobne ste siahli po vyhľadávači Google (Sparrow, Liu & Wegner, 2011). S nástupom chatbotov sa však tento zaužívaný spôsob začína meniť. V prípade, ak riešite nejaký náročný problém alebo bežnú rutinnú úlohu, stačí položiť otázku nástroju ako je napríklad ChatGPT (Čo je ChatGPT? Viď. na konci článku.) a odpoveď máte k dispozícii v priebehu niekoľkých sekúnd. Takýto „virtuálny asistent“ vám poradí, vysvetlí, nasmeruje, odporučí vhodné riešenie, či zhrnie informácie rýchlo, efektívne a bez potreby preklikávať sa cez množstvo stránok. Výsledkom je, že nestrácate zbytočne čas a výrazne si uľahčíte prácu. Najmä vďaka tomu je ChatGPT dnes taký populárny a často využívaný v pracovnom a školskom prostredí, a to bez toho, aby si ľudia vôbec uvedomovali, aké škodlivé dôsledky na ich myslenie môže mať bezmyšlienkovité využívanie umelej inteligencie.
Gerlich (2025) zistil, že používanie umelej inteligencie v každodennom živote na riešenie rutinných záležitostí či jej využívanie pri rozhodovaní znižuje schopnosť kriticky myslieť. Ľudia vyhľadávajú informácie, ktoré potom posúvajú ďalej bez toho, aby o nich premýšľali, snažili sa ich uchopiť, analyzovať či overovať. Väčšinou sú to ľudia, ktorí tomuto nástroju plne dôverujú a neuvedomujú si závažnosť jeho neustáleho používania. Nerozvážne spoliehanie sa na umelú inteligenciu má za následok, že ľudia sa stávajú pohodlnejšími a prestávajú sa angažovať v procese myslenia. Platí to najmä pri mladších a menej vzdelaných používateľoch, u ktorých je najvyššie riziko skresleného vnímania či nekritického prijímania odpovedí (Gerlich, 2025).
Z výskumu Gerlicha (2025) vyplýva, že mladší účastníci, ktorí vykazovali vyššiu závislosť od nástrojov umelej inteligencie, dosiahli nižšie skóre v kritickom myslení v porovnaní so staršími respondentmi (Gerlich, 2025). Ak sa tento trend bude naďalej prehlbovať, hrozí, že ľudia, ktorí sa úplne podriadia umelej inteligencii, postupne stratia schopnosť samostatne myslieť a rozhodovať sa. Tým sa zároveň stanú omnoho náchylnejšími na manipuláciu.
Vedci z MIT odhalili prekvapivé výsledky pri skenovaní mozgu používateľov ChatGPT. Prieskum trval 4 mesiace. 54 dospelých subjektov vo veku od 18 do 39 rokov bolo rozdelených do troch skupín: prvá skupina mala napísať esej výhradne s využitím umelej inteligencie, druhá iba pomocou Google Search a tretia bez využitia akéhokoľvek nástroja, len s použitím vlastnej hlavy. Tím vedcov následne meral kognitívne zapojenie skúmaním elektrickej aktivity v mozgu testovaných subjektov. Najviac častí mozgu zapojili testované subjekty z tretej skupiny. Subjekty pracujúce s Google Search zapojili menej kreatívnych procesov a viac overovacích, pričom najmenej namáhaný mozog patril subjektom z prvej skupiny využívajúcej len umelú inteligenciu. Keď účastníci z prvej skupiny dostali možnosť zapojiť mozog, nedokázali podať taký výkon ako respondenti z ostatných dvoch skupín (Kosmyna a kol., 2025).
Pokiaľ ide o školské prostredie, nástroje umelej inteligencie ponúkajú personalizované učenie a efektívne vyhľadávanie informácií, čo môže byť prínosom z hľadiska zlepšenia výsledkov vzdelávania (pozri napr. Koedinger a kol., 2006; Pane a kol. 2014). Pedagógovia a rodičia však musia byť obozretní v súvislosti s potenciálnymi nevýhodami. Gerlich (2025) naznačuje, že aktívne zapojenie žiakov do vzdelávacieho procesu prostredníctvom aktivít zameraných na zapojenie kritického či kreatívneho myslenia môže zmierniť negatívny vplyv nástrojov umelej inteligencie na kritické myslenie. Vzdelávacie intervencie by preto mali zahŕňať cvičenia na kritické myslenie a podporovať prostredie, v ktorom sú študenti povzbudzovaní k tomu, aby sa hlbšie zaoberali obsahom textu a obdržanými informáciami, a nie aby sa pasívne spoliehali na nástroje umelej inteligencie a informácie, ktoré ich prostredníctvom získali (Gerlich, 2025).
Umelá inteligencia dokáže rozpoznať, čo od nej používateľ očakáva a ako s ňou komunikuje . Podľa toho potom mení vlastný štýl komunikácie. Tento prístup nie je náhodný. Cieľom je udržať používateľa v interakcii čo najdlhšie, zvýšiť jeho angažovanosť a v ideálnom prípade ho motivovať k zakúpeniu prémiovej verzie služby.
Netvrdím, že využívanie umelej inteligencie na zvýšenie efektivity práce, vyhľadávanie informácií či hľadanie inšpirácie je nevyhnutne zlé. Pokiaľ k nej pristupujeme pozorne a s rozumom, môže byť cenným pomocníkom tak ako oheň, či kalkulačka. Dôležité však je, aby sme nezostali len pasívnymi príjemcami informácií, ktoré nám ponúka umelá inteligencia, ale aj médiá a sociálne siete.
My, ľudia, prirodzene potrebujeme prekonávať samých seba a zvládať náročné úlohy. Prečo? Pretože práve v takých momentoch zažívame vzrušenie z výzvy, rastu a zmyslu. Napĺňa nás to nielen pocitmi radosti a spokojnosti, ale aj vedomím, že sa posúvame vpred a zlepšujeme sa. Nie vďaka technológiám, ale vďaka sebe.
Umelá inteligencia má v sebe potenciál byť anjelom aj diablom. Záleží len na tom, kto ju ovláda a akým spôsobom ju využíva.
Čo je Reddit?
„Reddit je online platforma, ktorá funguje ako diskusné fórum pre širokú škálu tém. Ide o jedno z najväčších sociálnych médií, kde používatelia môžu zdieľať obsah vo forme textových príspevkov, odkazov, obrázkov alebo videí a následne o tom viesť diskusie. (…) Je organizovaný do tematických skupín nazývaných „subreddity“, pričom každá z nich je zameraná na konkrétnu tému alebo záujmovú oblasť, ako napríklad politika, technológia, humor, zvieratá, filmy, veda, cestovanie atď.“ (Horváthová, 2023)
Čo je ChatGPT?
ChatGPT je veľký jazykový model vyvinutý spoločnosťou OpenAI, ktorý dokáže generovať text na základe zadaných vstupov v prirodzenom jazyku (zdroj: ChatGPT). Využíva sa v konverzačných robotoch (chatbotoch) a iných aplikáciách z oblasti spracovania prirodzeného jazyka (angl. Natural Language Processing, NLP) (zdroj: Wikipedia).
Článok s predbežnými výsledkami z prieskumu realizovanom Univerzitou v Zürichu na platforme Reddit s názvom „Can AI Change Your View? Evidence from a Large-Scale Online Field Experiment“. Nie sú známe mená výskumníkov a celý článok nebol oficiálne publikovaný. Na internete je však dostupná táto jeho verzia: https://regmedia.co.uk/2025/04/29/supplied_can_ai_change_your_view.pdf
Použitá literatúra
1. Gerlich, M. (2025). AI tools in society: Impacts on cognitive offloading and the future of critical thinking. In Societies, 15(1), 6. https://doi.org/10.3390/soc15010006
2. Hart, R. (2025). Chatbots Can Trigger a Mental Health Crisis. What to Know About ‘AI Psychosis’ [online]. © 2025 TIME USA, LLC. [cit. 2025-08-06]. Dostupné na internete: https://time.com/7307589/ai-psychosis-chatgpt-mental-health/
3. Horváthová, D. (2023). Reddit [online]. © Visibility. [cit. 2025-08-06]. Dostupné na internete: https://visibility.sk/blog/slovnik/reddit/
4. Koedinger, K. R., & Corbett, A. (2006). Cognitive tutors: Technology bringing learning sciences to the classroom. In The Cambridge Handbook of the Learning Sciences; Sawyer, R.K., Ed.; Cambridge University Press: Cambridge, UK, 2006; s. 61–78.
5. Kosmyna, N., Hauptmann, E., Yuan, Y. T., Situ, J., Liao, X. H., Beresnitzky, A. V., … & Maes, P. (2025). Your brain on chatgpt: Accumulation of cognitive debt when using an ai assistant for essay writing task. arXiv preprint arXiv:2506.08872. https://doi.org/10.48550/arXiv.2506.08872.
6. Pane, J. F., Griffin, B. A., McCaffrey, D. F., & Karam, R. (2014). Effectiveness of cognitive tutor algebra I at scale. In Educational Evaluation and Policy Analysis, 36(2), s. 127-144. https://doi.org/10.3102/0162373713507480
7. Sparrow, B., Liu, J., & Wegner, D. M. (2011). Google effects on memory: Cognitive consequences of having information at our fingertips. In Science, 333(6043), s. 776-778. DOI: 10.1126/science.1207745
8. Zao-Sanders, M. (2025). How People Are Really Using Gen AI in 2025 [online]. ©2025 Harvard Business School Publishing. [cit. 2025-08-06]. Dostupné na internete: https://hbr.org/2025/04/how-people-are-really-using-gen-ai-in-2025
9. Wei, M. (2025). The Emerging Problem of „AI Psychosis“ [online]. Psychology Today © 2025 Sussex Publishers, LLC. [cit. 2025-08-06]. Dostupné na internete: https://www.psychologytoday.com/us/blog/urban-survival/202507/the-emerging-problem-of-ai-psychosis
Autor: Mgr. Christopher Danis
Ilustračný obrázok použitý v článku a v záhlaví článku bol vygenerovaný umelou inteligenciou (ChatGPT) na základe vstupov zadaných autorom článku, a bolo tak učinené výlučne pre potreby tohto článku.
Jazyková korektúra: Mgr. Lenka Danisová, PhD.