Chápem tých aj tých.
Avšak:
1. Kto nechce vidieť, nevidí, a ten, čo chce, vidí.
2. Kto načúva, počuje, a kto nepočúva, nepočuje.
3. Kto nemá záujem, nepochopí, a kto ho má, chápe.
4. Kto chce, dokáže, a ten, čo nechce, nedokáže.
Človek sa na svet nepýta, ale väčšinou sem príde ako očakávaná a milovaná bytosť. Kde a kedy nastane ten zlom, keď tú lásku, čo prijal, si prestane vážiť a rozdávať?
Čo je to, čo z čistého a nevinného človiečika spraví hyenu, despotu a netvora?
Cynizmus, Egoizmus, Ješitnosť, Tvrdohlavosť, Arogancia, Chamtivosť, Závisť a Pomsta sa stali prednosťami existencie jedinca!
S tým sa stotožníme?
Len tak akceptujeme túto neprirodzenú zmenu osobnosti?
A kvôli čomu?
Každý človek, keď sa mení z nemluvňaťa na samostatne vnímajúcu osobnosť, získa predstavu o vlastnom živote. Prečo sa mu hneď vštepujú obmedzenia, vymedzujú hranice a zatvárajú niektoré dvere?
Prečo sa väčšina, skôr či neskôr, tak ľahko vzdá svojich predstáv a snov?
Čo a kedy dokáže zlomiť charakter, čistú a láskavú povahu, s ktorou sa človek narodil?
Život si máme užiť a nie len nejako prežiť. Toto právo máme od Boha a Prírody!
Čo nás donúti, aby sme plnili sny niekomu inému a nie sebe a svojim najbližším?
Akoto, že veríme tomu, že niekto vie o mne viac ako ja sám? Že niekto iný mi chce dobre viac ako ja sám a vie všetko lepšie ako ja?
Prečo dovolíme, aby niekto určil, ako máme žiť, bez toho, aby aspoň prejavil záujem?
Čo dáva niekomu božie právo si uzurpovať moc nad mojím bytím tu na zemi?
Prečo je pre niekoho prípustná arogancia a neľudskosť?
Všetci, aspoň zatiaľ, skončíme pred tou istou a jedinou spravodlivosťou, Zubatou.
Tak prečo dovolíme, aby niekto nemusel sám vynaložiť nič a druhý všetko aj pre toho, čo žije na úkor ostatných?
Každý systém, ktorý je určený na to, aby niekoho preferoval, ovládal a usmerňoval, je neprirodzený voči životu jednotlivca a účelu, prečo sa vlastne narodil.
Človek musí prestať žiť pre niekoho iného a podľa potrieb iného. On sám musí žiť tak, aby mal naplnené svoje sny bez toho, aby si ich plnil na úkor iného.
Vráťme sa k strateným hodnotám, ktoré charakterizujú povahu človeka.
Charizma, Tolerancia, Pokora, Ústretovosť, Žičlivosť, Solidarita, Citlivosť, Pochopenie, Láskavosť, Ochota a Láska.
Nesmieme prijať víziu o blahobyte iného, ak s nami neráta, iba nás použije. Musíme pracovať na blahobyte svojom a svojich najbližších bez nutnosti niekoho využívať, používať či zneužívať.
Milujme a podporujme hlavne seba, tých, čo máme v opatere i v srdci, a všetky bytosti, s ktorými sa delíme o priestor a prírodné zdroje na spoločnom území, t. j. planéte Zem, bez rozdielu.
Je to ťažké? Byť ľudskou bytosťou, čiže človekom?
Autor: Jaroslav Sedlák
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová