„Prekroč svoj tieň. Posúvaj sa ďalej. Každý deň je príležitosť dosiahnuť viac a viac.“ Slová, ktoré som od útleho, hlavne školského veku počúvala veľmi často. Moje uši si ich vypočuli možno aj viackrát ako vlastné meno. Lebo už nebolo podstatné to, ako sa volám, to, koľko mám rokov, to, ako vyzerám, či mám dostatočnú váhu, výšku, Čítať ďalej…
Bežím po lúke, miesto také vzdialené, no v tomto momente také známe a blízke môjmu srdcu. Nikdy som na tomto mieste nebola, a predsa moje nohy predbiehajú jedna druhú, poznajú každý milimeter tohto sveta. Je toto môj svet? Priveľa otázok? Hľadaj bodky namiesto otáznikov! Zem pod mojimi nohami je taká tvrdá a pevná, no moju Čítať ďalej…
Spútaná, zmätená, osamotená a v pretvárkach. Kde si? Temnota ťa skoro pohltila, no ešte ťa drží slabý plamienok nádeje. Myslíš si, že je to len štýl života, nájdené šťastie?! Môže však kedykoľvek zmiznúť. Chopila si sa ho! Teraz si sa rozhodla užívať. Už ti bránim? Áno, vravela som: „Zastaň a vráť sa, nechaj si to prejsť hlavou.“ Prečo Čítať ďalej…
Oznámenie vážnej diagnózy je psychická rana, o tom niet pochýb. Každý z nás raz schytal na detskom dvore úder. Buď sa pozviechate, alebo zostanete revať v prachu. Zostaňte plakať a stanete sa pomocníkom choroby. Komu však dôjde, že stále je čas a môže hľadať, získa veľa. Pokojne plačte, pomáha to uvoľňovať napätie z tela, ale Čítať ďalej…
Aj tebe sa niekedy zdá, že čas plynie šialenou rýchlosťou? Len nedávno sme mali Vianoce a už sa blíži Veľká noc. Všetko je relatívne. Aj naše vnímanie času. Čas je v skutočnosti kategória, ktorú si vymyslel človek ako barličku na to, aby sa dokázal orientovať v šedivej každodennosti. Ale zakaždým, keď je z nej vytrhnutý – keď napríklad prežíva Čítať ďalej…
Jedného dňa som si len tak sedela doma a ťukala do telefónu. Zrazu zazvonil zvonček. Otec bol v práci, mama upratovala a sestra sa hrala v izbe… Bolo to na mne. Prišla som k veľkým skleneným dverám a pozrela von. Pred bránou nášho domu stálo niekoľko cudzích detí. A všetky sa pozerali priamo na mňa! Čítať ďalej…
Vraj som sa nikdy ničoho nebála, ani tieňa. Ja o tom však viem svoje. Samozrejme, nie je to pravda. Každé dieťa, tínedžer a dospelý sa niečoho bojí. Ja som sa bála tiež. Teraz sa síce obávam niečoho iného, ale tento príbeh bude o strachu, ktorý som už, chvalabohu, prekonala. Bála som sa svojho tieňa, bála som sa zrkadiel, Čítať ďalej…
Čo vo vás evokuje slovo vďačnosť? Vo mne napríklad úctu k tomu, čo mi bolo dopriate. Nemyslím tým len strechu nad hlavou či prácu, ale tiež zdravie, rodinu a lásku. Často na vďačnosť zabúdame. Veci či ľudí, ktorí sú okolo nás, vnímame ako samozrejmosť. Mnohokrát sa stane, že začneme byť vďační za to, čo máme, až vtedy, Čítať ďalej…
Konečník je z pochopiteľných dôvodov považovaný za veľmi intímnu a háklivú záležitosť. Zároveň je to rovnako prirodzená súčasť nášho tela ako ucho, nos alebo prst na nohe. A tak by tí, ktorí majú zdravotný problém súvisiaci s konečníkom, mali odložiť všetky zábrany a zabudnúť na nebezpečné mýty a predsudky, pretože ak ide o konečník, ide o veľa. Hovorili sme o tom s pánom MUDr. Čítať ďalej…
ZIMA. Čo ti napadne, keď počuješ toto slovo? Biela… Ľadová… Zablatená… Suchá… Zima na horách… Zimné mesiace… Rozprávka o Mrázikovi… Zimný slnovrat… Zimné práce… Sneh… Umelý sneh… Sánkovačka… Lyžovačka… Zima prenikajúca do špiku kostí… Zimné prázdniny… Zimná dovolenka… Každý si so slovom zima spája niečo iné. Závisí to od toho, aký je jeho osobný postoj k tomuto Čítať ďalej…