Volanie duše

Keď prišla som domova smela som zostať.Keď prišla som domova my sme to cítili.Keď prišla som domovláskou sa stať.Keď prišla som domovvšetko sme spojili.Možno sa skotúľa slza po tvári,ona len vyčistí smútky a chmáry.Nebráň sa volaniu duše,však život osudom to píše.Ty si len cestu vyberáš.Či tancom, spevom, úsmevom, perom.Všetko je také ako má byť.Nauč sa všetko Read More …

Oceán

Zastaviť sa v plynulosti Otočiť čas Vrátiť to ticho, čo V každom je z nás Ticho, keď duša s dušou vedie rozhovor Keď kvapkáš po kvapkách do oceánu ticha Kde rozplynieš sa, ostávaš Bez formy a hmoty Len plynieš tak ticho ako čas, Ktorý zastaviť si chcel Si otáznik v dave plynulostí, si duša Predsa však človek z mäsa a kostí Máš svoje milé Read More …

Múza

V čiernych opätkoch opúšťala tmu, mysľou blúdi vo svojich snoch, dávno kvapiek dažďa ignoruje zvuk. Nie je tu pre teba aj keď ju považuješ za nevinnú, pľúca, šluk, stiahol hruď, emócie ako krvi prúd. -Prespím tu- vypúšťa potichučky z úst, za ruky ťahajú sa dnu, emócie ich telá prepadnú, v strede noci hľadajú v metaforách Read More …

Femme fatale

Jej obrazy bez prestania plynú že ani nestíham zložiť nohu z plynu a možno práve ony mi v tom bránia aby som vychutnal tajomstvo zaspávania sladký moment keď ma ani za nič neprinútia opustiť karmu samoty a zabudnutia kým v bezvedomí a celkom neznámy a nezraniteľný osudovými ženami neskončím nakoniec v dlhom hľadaní s ťažko Read More …

Zabudnuté miesta

Šumenie lístia, ostré slnko, chladný vzduch, prekliate miesta, temných nocí nekončiaci kruh, vchod cez rozpadnuté strúchnivelé dvere, vŕzgajú pánty v každom ďalšom smere. Po zemi rozplýva sa nepriehľadná hmla, zo zrkadiel vedľa políc vyžaruje strach, schody plačú po každom ľudskom kroku, pavučiny obkľúčili umelcovu sochu. V pozlátenej vani stojí zakalená voda, z viktoriánskych kohútikov kvapká Read More …

Pravidlá

Nie, nechce sa mi žiť podľa pravidiel Čo vťahujú ma do pascí čiernych dier Nechcem žiť medzi musíš a má sa Neláka ma diablov úspech a krása Žiť so sebou v súlade nemá pravidlá Dimenzia bez pokynov a slov Ťažké je niesť ten údel úmyselnej nepravidelnosti, Žiť len tak Žiť ako človek z mäsa a kostí Bez pravidiel a povinností. Jana Bartal

Príbeh pretkaný silou

„Keď človek zažije niečo nevšedné alebo je svedkom vzácnej udalosti, má tendenciu o tom vypovedať. Na to môže použiť reč, spev, opísať to v básni, v románe alebo zakresliť či namaľovať do obrazu.“ To sú slová výtvarníka Mgr. Martina Tamásfiho, ktoré odzneli na začiatku nášho stretnutia v jedno čarovné augustové dopoludnie v roku 2020, v altánku U dobrého pastiera v Čutkovskej doline pri Ružomberku.  Read More …

V bezpečí zmien

Na horizonte tiché hmlystúpajú do výškydo oblohy vsiaknuté parysiahajúce až sem Tak takto vravím si “teraz sa nadýchnem” V pohybe sa všetko meníza vnemom nový vnempred nosom biele stenya plátna číročisté V záhrade vyrástli stromyzavoňal po stýkrát kvetvôľa čo nedá sa zlomiťnemusíš onemieť Obraz však nie je vždy takýaký ho priniesť chcešv príbehu ožívakráča do Read More …

Tieň

Emócie, miesta plné strachu, steny pod návalom sa trasú, uväznení v tieni Alcatrazu, jazykom cítiť čudnú pachuť. Vonku počuť ohavnú búrku, hrmenie, barokový kostol stojí v smútku, umenie, za výlohou zrieť horiacu lútku, márnenie, živý vnímaš k dobru pohnútku, spasenie. Podvedomie fabuluje, spoznaj pravdu, ovládaní masou, bez fantázie zájdu, uvedomenie, viera v seba dodá farbu Read More …

Moje oči

Mám krásne oči, cez ktoré vidíš svet duší, no vidí ich len ten, čo vidieť ich má. Mám ruky, z ktorých sála dobrota, mám boky, čo dokážu rodiť, mám nohy, čo dokážu chodiť. Z tých očí vycítiš silu, z tých rúk pocítiš milú, z tých bokov uvidíš dieťa, tie nohy prechodia kus sveta. Kto nevidí tieto dary, podľahol sveta Read More …