Múza

V čiernych opätkoch opúšťala tmu,
mysľou blúdi vo svojich snoch,
dávno kvapiek dažďa ignoruje zvuk.
Nie je tu pre teba aj keď ju považuješ za nevinnú,
pľúca, šluk, stiahol hruď, emócie ako krvi prúd.
-Prespím tu- vypúšťa potichučky z úst,
za ruky ťahajú sa dnu, emócie ich telá prepadnú,
v strede noci hľadajú v metaforách stratený kľúč,
pocity uväznené vnútri, horúce ako slnečný lúč.
Jemný vietor odvial prameň vlasov z tváre,
v prenikavých očiach stále ostávala nádej,
cez tmavé sivé mesto musela ísť ďalej,
s hlavou plnou myšlienok ako Michael Harvey.
Utápala smútok v bare,
zadymené prostredie, vdychovala nočný vibe, amen,
každý tu múzu súdil, snažil sa do nej hodiť kameň.
Ona ostávala sebe verná, pravá žena, v očiach jej horel plameň.

Michaela Jónová