Pamätám si z detstva, ako moja maminka plátala ponožky: navliekla ich na drevený hríbik a potom zručnými pohybmi vyplnila dieru plátacou niťou tak, že záplata sa stala dokonalou súčasťou ponožky. Často som pri nej sedávala a so zatajeným dychom som ju pri tomto zázračnom tvorení sledovala. Jej techniku mám stále jasne pred očami, akoby to bolo včera. Chýba Čítať ďalej…
Som skutočne šťastná, že si pri mne. Nevidím Ťa a predsa viem, že si tu. Vypĺňaš sebou celý môj priestor zvnútra aj zvonku. Si všade, kam sa pozriem, kam až moje oči dovidia. Si všetko, čoho sa môžem dotknúť, a predsa si nedotknuteľný. Si priestorom medzi podlahou a stropom. Si úplne všetkým. Si nepredstaviteľnou súčasťou môjho života a ja, Čítať ďalej…
Cítim, že máš obavy a nerozumieš tomu. Je to všetko v poriadku. Myslíš si, že sa stále opakujem dokola ako pokazená platňa gramofónu. Ak by si mi rozumel a zamyslel sa čo i len na jedinú sekundu nad tým, čo sa Ti snažím povedať, nevnímal by si to tak absurdne. Rozumel by si tomu a prijímal to, akoby to malo Čítať ďalej…