Cítim, že máš obavy a nerozumieš tomu. Je to všetko v poriadku. Myslíš si, že sa stále opakujem dokola ako pokazená platňa gramofónu. Ak by si mi rozumel a zamyslel sa čo i len na jedinú sekundu nad tým, čo sa Ti snažím povedať, nevnímal by si to tak absurdne. Rozumel by si tomu a prijímal to, akoby to malo byť jednou zo súčastí Tvojho života. Necháp ma zle.
Si výnimočná bytosť, a tak máš svoj priestor, ktorý nie je ničím ohraničený. Nemá žiadne hranice ako po bokoch, tak ani nad či pod Tebou. Nie si ničím obmedzený. Obmedzuje Ťa len Tvoj vlastný pohľad na vonkajší svet. Skús zavrieť oči na nejaký čas. Zamyslel si sa niekedy nad tým, kde sa práve nachádzaš? Nerozťahuj ruky, predstav si, že ich nemáš. Máš strach z tmy? Lenže každý večer si líhaš do postele, a keď zaspávaš, Tvoje viečka oťažia, oči sa zatvoria a Ty sa nenachádzaš nikde inde ako v tej tme.
Je zvláštne, že človek sa bojí tmy, ale nemá strach z tmy pod viečkami. Je to tým, že ju nevníma ako strach, ale ako radosť, že si jeho telo môže oddýchnuť. Zaoberáš sa otázkami dnešného človeka, ale v skutočnosti sa nachádzaš úplne niekde inde. Vnímaš svet okolo seba taký, ako ho kedysi popísal niekto iný, a nezaujímajú Ťa ani udalosti, ani veci, ani okolnosti, ktoré pre Teba nie sú potrebné do okamihu, kým sa nezlúčia s Tvojím životom. Vtedy sa nimi začneš zaoberať, začneš si ich pripúšťať, pretože niekto akoby narušil Tvoj vonkajší obal a nazrel dovnútra, kde si najzraniteľnejší a nepripravený čeliť vonkajším vplyvom.
Myslíš si, že hocikto, kto nazrie pod povrch, Ti môže ublížiť, ale nie je tomu tak. Tvoj rozum Ti hovorí jedno, no telo či duša s tým nemajú ani najmenší problém. Vtedy si myslím, že len nerozumieš, prečo sa Ti to deje. Nezabúdaj, že nič nie je také, ako sa Ti to javí. Aj nepriateľ je v skutočnosti Tvoj priateľ, len ho tak nevnímaš na základe jeho slov, predošlého postoja či správania sa k Tebe. Ak niečomu nerozumieš, nepremýšľaj nad tým. Príde čas, kedy sa Ti vyjaví odpoveď a budeš rozumieť všetkému, čomu si dočasu nerozumel.
Nepremárni svoj život skúmaním starých vecí. Snaž sa vytvoriť pestrejší život v novom svetle. Nevnímaj ho len ako čiernobiely film, ale vymaľuj si ho farbami, v ktorých sa cítiš najlepšie. Zútulni si svoj život tak, ako sa to páči Tebe, a ak sa niekto bude pokúšať zmeniť Ti farby, len si ho vypočuj a nediskutuj s ním o tom. Možno si neskôr uvedomíš, že to malo význam, ale niekedy človek ako ja alebo Ty musí prejsť ešte niekoľko dlhých ciest, aby to pochopil sám.
Dôležité v tomto prípade je, aby nezanevrel na dobu, ktorá mu medzitým pretiekla pomedzi prsty, ale aby bol vďačný, že k nej vôbec došiel.
Autorka: Daniela Bluediamond
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová