Volanie duše

Keď prišla som domova smela som zostať.Keď prišla som domova my sme to cítili.Keď prišla som domovláskou sa stať.Keď prišla som domovvšetko sme spojili.Možno sa skotúľa slza po tvári,ona len vyčistí smútky a chmáry.Nebráň sa volaniu duše,však život osudom to píše.Ty si len cestu vyberáš.Či tancom, spevom, úsmevom, perom.Všetko je také ako má byť.Nauč sa všetko Read More …

Zmena | Interpretácia obrazu Martina Tamásfiho

Výtvarník Martin Tamásfi v rozhovore s našou šéfredaktorkou Lenkou Jalilah v auguste 2020 okrem iného povedal: „Tvorba nie je niečo, čo by som si schovával pre seba, niečo, čo by ma určovalo alebo zväzovalo až do takej miery, aká nie je potrebná. Práve naopak. Je to zužitkovanie zážitku. Je to spôsob, ako žiť. Obyčajne. Je to jednoduché, lebo Read More …

Kľúče

Sedel v izbe sám. V izbe tmavej, chladnej… Skrytý za múrmi pred svetom celým, celučičkým, v rukách držiac svoje srdce plačúce. Nerozumel, prečo stále narieka, veď toľko snažil sa ho utíšiť, upokojiť, až ho v izbe neustále zamykal. Unikal pred ním, nepočúval jeho šepkania. Vybiehal na chodbu, klopal na ostatné dvere v byte, všetky zamknuté, zamrznuté. Ľadová víla vytvorila Read More …

V tvojich slabostiach je i tvoja sila

„Bojíš sa?“ spýtal sa, pričom obaja sedeli v tme. „Veľmi. Občas neviem, kam ďalej ísť, čo robiť. Čo ak to, čo robím, nie je správne? Čo ak cesta, ktorou som sa vybral, nie je pre mňa? Čo ak zlyhám?“ smutne hľadel do zeme. „Každý krok, ktorý v našom živote spravíme, je súčasťou vyššieho plánu. Neexistuje správny ani Read More …

Oceán

Zastaviť sa v plynulosti Otočiť čas Vrátiť to ticho, čo V každom je z nás Ticho, keď duša s dušou vedie rozhovor Keď kvapkáš po kvapkách do oceánu ticha Kde rozplynieš sa, ostávaš Bez formy a hmoty Len plynieš tak ticho ako čas, Ktorý zastaviť si chcel Si otáznik v dave plynulostí, si duša Predsa však človek z mäsa a kostí Máš svoje milé Read More …

Múza

V čiernych opätkoch opúšťala tmu, mysľou blúdi vo svojich snoch, dávno kvapiek dažďa ignoruje zvuk. Nie je tu pre teba aj keď ju považuješ za nevinnú, pľúca, šluk, stiahol hruď, emócie ako krvi prúd. -Prespím tu- vypúšťa potichučky z úst, za ruky ťahajú sa dnu, emócie ich telá prepadnú, v strede noci hľadajú v metaforách Read More …

Femme fatale

Jej obrazy bez prestania plynú že ani nestíham zložiť nohu z plynu a možno práve ony mi v tom bránia aby som vychutnal tajomstvo zaspávania sladký moment keď ma ani za nič neprinútia opustiť karmu samoty a zabudnutia kým v bezvedomí a celkom neznámy a nezraniteľný osudovými ženami neskončím nakoniec v dlhom hľadaní s ťažko Read More …

Zabudnuté miesta

Šumenie lístia, ostré slnko, chladný vzduch, prekliate miesta, temných nocí nekončiaci kruh, vchod cez rozpadnuté strúchnivelé dvere, vŕzgajú pánty v každom ďalšom smere. Po zemi rozplýva sa nepriehľadná hmla, zo zrkadiel vedľa políc vyžaruje strach, schody plačú po každom ľudskom kroku, pavučiny obkľúčili umelcovu sochu. V pozlátenej vani stojí zakalená voda, z viktoriánskych kohútikov kvapká Read More …

Pravidlá

Nie, nechce sa mi žiť podľa pravidiel Čo vťahujú ma do pascí čiernych dier Nechcem žiť medzi musíš a má sa Neláka ma diablov úspech a krása Žiť so sebou v súlade nemá pravidlá Dimenzia bez pokynov a slov Ťažké je niesť ten údel úmyselnej nepravidelnosti, Žiť len tak Žiť ako človek z mäsa a kostí Bez pravidiel a povinností. Jana Bartal

V bezpečí zmien

Na horizonte tiché hmlystúpajú do výškydo oblohy vsiaknuté parysiahajúce až sem Tak takto vravím si “teraz sa nadýchnem” V pohybe sa všetko meníza vnemom nový vnempred nosom biele stenya plátna číročisté V záhrade vyrástli stromyzavoňal po stýkrát kvetvôľa čo nedá sa zlomiťnemusíš onemieť Obraz však nie je vždy takýaký ho priniesť chcešv príbehu ožívakráča do Read More …