Koľko sĺz musela vyplakať, aby sa z nich stalo slané jazero menom Mizéria? *** Pomaly, nenápadne, deň za dňom… Ani nevedela ako, zrazu sa ocitla na úplnom dne. Brodila sa bahnom, ktoré pri každom kroku zákerne vypúšťalo kal a špinu. Tie ju celú zahaľovali a znemožňovali jej výhľad. Hoci bahno na dne jazera bolo husté ako tekuté olovo, Čítať ďalej…
Prišli sme v čase, keď sa slnko pomaly strácalo za horizont oceánu a obloha sa prelínala s vodou v tichom súzvuku farieb. Zostali sme až do noci, keď nad oceán vystúpil mesiac. Iný, než ten náš doma na Slovensku. Jeho svetlo dopadalo na vlny a v šume oceánu ticho rozprával príbehy o diaľkach, slobode a Čítať ďalej…
Pomedzi útulné, v tých časoch čerstvé domčeky Atén sa ich obyvatelia s vlastnou živou vravou len-len že vedeli obchádzať. V úzkych a hrboľatých uličkách, sprevádzaný vôňou Dionýzovho gréckeho vína, práve vznikal zárodok dnešného divadla. Popri tom sa však Atény stali aj kolískou filozofie a mnohých myšlienok, ktoré dodnes hýbu svetom. Pomedzi výkriky miestnych obchodníkov, ktorých kulisou bol lomoz čulého mesta v Čítať ďalej…
Typická chôdza, ktorá pomocou chodidiel v papučkách vytvára okolo seba jemné šuchtanie, sprevádzané hlbokým dýchaním, prezrádza môjho dedka už z diaľky. Niekedy sa v jeho okolí vznášajú aj vety, ktoré mi prezradia, aký mal deň, čo nové sa dozvedel od tety Božky a ktoré anglické slová mu chýbajú v krížovke. Keď som bola ešte malá a chcela som sa mu pozrieť Čítať ďalej…
Hrdina. Vyrysovaná postavička v kostýme Supermana, Batmana či Spidermana. Idol na úvodných stránkach tisícok časopisov. Silný, statočný, zdatný, bezchybný, ba priam dokonalý. Ten môj však nie je dokonalý. Nenosí kúzelný plášť ligotavý ako posledné záblesky slnka za súmraku. Nie je žiaden stereotypný model ani filmová hviezda. Nezachraňuje životy ľudí, ohrozených pliagami spoločnosti, a nezachraňuje ani zvieratá. Zachraňuje Čítať ďalej…
Viečka padajú a stále nižšie,po prvom dúšku vzduchu chladného,si rád, že ste si bližšie. Jemná tráva, kvapky rosy.V predstavách tam kráčaš bosý.Počuješ to?Šum potoku. S lúčnou trávou bok po boku. Za to by ona všetko dala.Od mala tam chodievala.Nemé objatie hory-lúky darujú nám.Tak intímne, že nevadí ti kráčať sám. Neskrotný vánok a plané slnka lúče,od jej srdca tajné Čítať ďalej…
Bol to len sen, pomyslel si starec. „Domov, chcem ísť domov!“ niesli sa slová miestnosťou. Starec zmätený, potešený, že ho nestihla triaška, vstrebával všetko, z čoho sa práve zobudil, a snažil sa pochopiť chlapcove slová, no nedarilo sa. So smútkom v očiach chytil chlapcovu ruku: „Nie, synu. Nechceš ísť domov.“„Povedz mi o svojom sne,“ nabádal ho chlapec. Bol z nich Čítať ďalej…
Len tam je môj domov,kam chodia spať moje sny… Domov. Slovo, nad významom ktorého sa málokedy zamyslíme. Domov. Mne pri ňom napadne spomienka z detstva. Spomienka, keď som skoro stratila to najdrahšie a najcennejšie, čo človek má. Bol jeden z tých jesenných večerov, keď noc sťahuje zlaté povlaky z polí a nahrádza ich svojím ružovkastým odtieňom. Tmaví Čítať ďalej…
Ahoj! Konečne si prišla. Ani sa nepýtaj, čo to tu tak vonia, veď predsa máme čaj o štvrtej. Uvarila som nám kamilkový, vieš, že to je môj obľúbený, z tých kamiliek, ktoré sme na jar natrhali a dali vysušiť. Chvíľami som sa bála, že tá kvetinová kanvica ešte po mojej starkej nevydrží taký tlak, avšak vydržala. Čítať ďalej…
