Hrdina. Vyrysovaná postavička v kostýme Supermana, Batmana či Spidermana. Idol na úvodných stránkach tisícok časopisov. Silný, statočný, zdatný, bezchybný, ba priam dokonalý. Ten môj však nie je dokonalý. Nenosí kúzelný plášť ligotavý ako posledné záblesky slnka za súmraku. Nie je žiaden stereotypný model ani filmová hviezda. Nezachraňuje životy ľudí, ohrozených pliagami spoločnosti, a nezachraňuje ani zvieratá. Zachraňuje Čítať ďalej…
Na začiatku svojho príbehu stojím pred tichou scénou, ktorá predstavuje začiatok mojej cesty. Toto ticho je prvé, čo si všímame, keď pozorujeme nášho hrdinu – seba samých. Je to ticho, v ktorom sa učíme počúvať a vnímať svoje vlastné myšlienky, túžby a obavy. Je to ticho, v ktorom sa nachádzajú korene nášho hrdinstva. Keď som pozorovala seba, Čítať ďalej…
Moja hrdinka je žena, ktorá síce má svoje roky, zažila množstvo vecí a má veľa skúseností, ale stále vyzerá mlado a živo. Z jej postoja vyžaruje odhodlanie a zároveň sila, chápavosť a hlavne láska. Okolo seba má pár skvelých priateľov, ktorí ju sprevádzajú už dlhé roky a podnikajú s ňou všetky dobrodružstvá. Hoci spomedzi nich nie Čítať ďalej…
Vďaka môjmu starému otcovi som pred rokom spoznala hrdinu, akému vo svete nieto páru. Porozprával mi o niekom tak skutočnom, až je to neskutočné a neuveriteľné. Považujem ho za najväčšieho hrdinu všetkých čias. Volá sa Vilko. Vilko bol kedysi maličkého vzrastu. Keď sa narodil, pripomínal svojej mamičke zrniečko piesku. Nie obyčajné, ale zlaté. Také zrnko piesku, aké Čítať ďalej…
Prednedávnom som čítala knihu, ktorá bola písaná z pohľadu dvoch hlavných postáv. On bol hokejista s jazvou na líci, ona bola aktívna na sociálnych sieťach. Mali spoločných známych. Novinári ho volali „Zviera“. Nemal to rád. Myslel si, že je to pre jazvu, ktorej sa nikdy nezbaví a ktorá mu spotvorila celú tvár. Bol presvedčený o tom, že Čítať ďalej…
Na každej ceste sa pýši začiatok a žiali koniec. Je tu však jedna cesta, preveľmi dlhá a tá najkrajšia, ktorú môže každé srdce zažiť, nuž toho sľubovaného konca sa nedočká. Asi to tak ale má byť… Pretože táto cesta sa nazýva život a každý je hlavným hrdinom toho svojho. Ako to myslím? Každý sme najjasnejšia hviezda na svojej Čítať ďalej…
„V šate mračien ženy hrubo odeté, brali sa na páračky. Hoc by im padlo vhod ľahnúť si a rozprávať sa. Len tak, to sa nerobilo. Šli, hoc unavené po celom dni, dlho kravy pásli. Kúsok popršalo, seno zakrývali. Nálada za stolom v drevenici sesternice Boženy ich vždy priviedla k úsmevu. Ruky pracovali, perá trhali, bolo treba dcéram darovať, ženú Čítať ďalej…
Viečka padajú a stále nižšie,po prvom dúšku vzduchu chladného,si rád, že ste si bližšie. Jemná tráva, kvapky rosy.V predstavách tam kráčaš bosý.Počuješ to?Šum potoku. S lúčnou trávou bok po boku. Za to by ona všetko dala.Od mala tam chodievala.Nemé objatie hory-lúky darujú nám.Tak intímne, že nevadí ti kráčať sám. Neskrotný vánok a plané slnka lúče,od jej srdca tajné Čítať ďalej…
Utrpení je stav mysli, těla, duše a života… Utrpení značí to, že něco končí, ale taky začíná. Když se zamyslíme, podstata tohoto slova je slovo trpět, je to stav mysli, nebo určitý mezičas v životě člověka, který již delší dobu, většinou ve svém životě, něco odkládal. Měl možnost to změnit, ale nechal to vyšumět. Potlačil to Čítať ďalej…
Neviem, možno je to iba môj prípad, keď som sa načisto stratila sama v sebe, vo svojich pocitoch. Ako malá som si totiž myslela – aspoň tak to bolo vykreslené vo všetkých filmoch – že príde princ na bielom koni a ako mávnutím čarovného prútika zaženie moje myšlienky. Myšlienky o mojich nedostatkoch, o tom, čo mi chýba, a o tom, čoho Čítať ďalej…