Narodením každý z nás dostal lístok do stanice smrť. Odchod z tela je súčasťou bytia.
Negativizmus, strachy, smútok a večné strachovanie o budúcnosť s vyčerpávajúcou a nikdy neutíchajúcou kontrolou situácií a možných výsledkov oslabuje imunitný systém. Ponímanie života ako sledu mnohých príležitostí učiť sa, tvoriť, zistiť, kto som, kým sa chcem stať, na čo mám nadanie, čo chcem robiť a uvedomenie, že sa pri žiadnom rozhodnutí nemôžem pomýliť, lebo každý výsledok ma aj tak bude smerovať iba k môjmu duchovnému rastu a predurčeniu, oslobodzuje a dáva krídla. Začnite sa teda nielen na smrť, ale aj na život pozerať inak a prestanete sa báť rozhodnutí, prestanete sa báť života. Život treba žiť, nie sa oň strachovať.
Strach zo smrti sa teda môže aktivovať aj vplyvom náporu spoločnosti, v ktorej žijeme, názorom ľudí, s ktorými bývame často. Akú veľkú šancu bude mať preniknúť do vášho jadra a vzplanúť, to závisí od vašej ochrany a psychickej stability.
Kedykoľvek sa urazíte, zistíte, že ste vlastne pomohli tomu, kto vám poskytol na to impulz. A tak je to aj so smrťou. Tým, že sa jej bojíte, akoby ste sa predbiehali v rade smerujúcom k nej. Strach zo zajtrajšieho skonu vám otravuje dnešný deň, a tak ho prežijete vo väčšom smútku, ako by ste si ho vychutnali. Mohli ste pracovať so sústredením, tvoriť, spievať, športovať, vychutnávať si jedlo, ľudí, umenie, čím by ste cez seba nechali tiecť liečivú energiu. Ozdravovala by bunky, čím by predlžovala váš pobyt na Zemi. No rozhodli ste sa inak. Trápite sa pre niečo, na čo nemáte páky. Keď sa bojíte, bunky sa sťahujú, neregenerujú sa a rýchlejšie starnú. Tak k sebe privolávate presne to, čoho sa bojíte. Je to princíp odporu k niečomu. Zbavte sa odporu a strach z budúcnosti zmizne.
Priveľmi silné ego umlčuje duchovno v človeku. Človek s prehnaným materialistickým postojom, ktorý si chce v živote zabezpečiť istotu majetkom, postavením, manipulovaním alebo mocou nad druhými, násobí pripútanosť k týmto oblastiam. Čím viac sú pre neho peniaze a spoločenský status dôležité, tým viac sa o to bojí a tým viac sa môže báť aj smrti. Nechce prísť o všetko tak ťažko nadobudnuté. Obáva sa, či jeho potomkovia zvládnu viesť moloch, ktorý stvoril, a tak ich ani nepustí ku kormidlu. Takýto život je kŕč, aj keď na jachte a dovolenkách je prezentovaný ako balet. Upnite sa priveľmi na materiálno a nebude vám dovolené si peniaze a blahobyt užiť. Zamerajte sa na smrť a odmietnete tým dar od Boha, ktorý sme dostali v podobe života na tejto planéte.
Ďalšou studňou pre strach zo smrti môže byť prehnaná pripútanosť na svoje deti cez majetnícku lásku, teda keď si postihnutá bytosť navráva, že keď umrie, začne sa zle vodiť všetkým navôkol, o ktorých sa tak neochvejne stará. Je to mechanizmus vyplňovania svojej vlastnej prázdnoty, sebaľútosti a nelásky voči sebe činnosťami konanými pre druhých. V skutočnosti si práve takýto človek berie energiu z tých, ktorým navonok pomáha, lebo nevie existovať v harmónii, spokojnosti a radosti zo seba samého.
Materialista zasa nič ľahko nedá, všetko chce ovládať, keby sa dalo i smrť, kým jeho opakom je priveľmi sa obetujúci človek pre druhých, nevidiaci mechanizmus fungujúci na pozadí. Smrti sa bojí kvôli prehnanej starosti o šťastie druhých, ktorým si chce zabezpečiť svoje šťastie. Jedno ani druhé nefunguje. Zbavte sa cudzopasenia na druhých a strach zo smrti sám pominie.
Smrťou sa nič nekončí, iba sa začne niečo nové. Moje, ako aj vaše vedomie nie je hmota. Je to energia a tá sa nedá zahubiť, len mení formu. Nemá začiatok ani koniec. Smrť nie je teda nič iné ako transformácia.
Autor: Pavel „Hirax“ Baričák
text je úryvkom z knihy, neprešiel redakčnou jazykovou úpravou
Článok je úryvkom z knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka Šlabikár šťastia 5., Psychický obor – s láskavým súhlasom autora. Viac o knihe nájdete TU.
Foto v článku a záhlaví článku: Milan Štefánik FotoJimi