Rozhodovanie je jednou zo základných činností v živote človeka. Rozhodnutia o maličkostiach robíme denne. Keď som napríklad hladný, rozhodujem sa, čo budem jesť, kedy to zjem, kde a s kým. Rozhodujem sa, kedy pôjdem spať. Keď potrebujem ísť na toaletu, tak tam jednoducho idem – to je tiež rozhodnutie, ktoré musím urobiť. Tieto situácie sú pre nás také bežné, Čítať ďalej…
Keď nás niečo zabolí, ideme k lekárovi. Dĺžka času meraného od nástupu zdravotného problému po návštevu ambulancie závisí zvyčajne od intenzity nášho osobného diskomfortu súvisiaceho s ochorením. V niektorých prípadoch odkladáme vyšetrenie najdlhšie, ako sa len dá. O takto zanedbaných stavoch by určite vedeli veľa rozprávať napríklad zubári. Ďalšou citlivou časťou tela, s ktorou otáľame, je oblasť, na ktorú Čítať ďalej…
Stereotypy sú naučené vzorce správania, ktoré si najčastejšie osvojujeme od rodičov. V našej kultúre sú hojne zaužívané a ľudia sa ich držia, lebo s ich pomocou sa im lepšie rozmýšľa a následne rozhoduje. Často sa nimi upokojujú a utiekajú sa k nim, akoby to bola ich bezpečná zóna. Sú vnímané ako niečo, čo by sa nemalo meniť, pretože sú obrazom spoločnosti Čítať ďalej…
Tichá explózia Tohtoročná jeseň na nás vychrlila explóziu farieb a vôní. Urobila to tak potichu a nenápadne, že si to mnohí z nás vôbec nevšimli. A ona to vie. Preto sa nám prihovára zvukom. Šušťaním lístia na chodníku. Hvízdaním vetra v korunách stromov. Praskaním vetvičiek pod nohami. Radostným výskaním detí pri púšťaní šarkanov. Myseľ a srdce v očistnom kúpeli Neponáhľaj sa. Čítať ďalej…
Ak sú oči oknom do duše človeka, tak Martinove obrazy sú oknami do duše prírody. Oknami takými priezračnými ako krištáľ, cez ktoré možno pozorovať panenskú prírodu utkanú z čírej lásky. Krajina na obraze doslova ožíva. Načahuje ku mne ruky a hladí ma po tvári. Jej dotyk je svieži a plný života. Pokojom a nehou napĺňa postupne nielen moje Čítať ďalej…