Hudba sa vo všeobecnosti definuje ako špecifická ľudská aktivita, ktorá sa v priestore a v čase usiluje o estetickú komunikáciu. Často slúži ako prostriedok na zábavu, vyjadrenie emócií, na spájanie ľudí a predovšetkým na relaxáciu. Je to súlad určitých tónov a každý človek si pod pojmom hudba predstaví niečo iné. Úspešný filharmonický huslista si so slovom hudba spája napríklad poslednú skladbu, ktorú hral od Mozarta, a naopak neúspešný hudobník si v kontexte s hudbou spomína na hodiny orchestra, na ktorých ho dirigent opakovane vyhodil za dvere, pretože neustále hral falošne. A čo si pod pojmom potešenie pre moje uši predstavuje obyčajná študentka?
Nikdy v živote by som nepovedala, že práve ja budem mať záujem o motorizmus a športy s autami. Doteraz som sa takými vecami nezaoberala a ani som si nemyslela, že by ma mohli osloviť. Mnohí z mojich kamarátov a blízkych boli fanúšikmi Formuly 1 a v lete ma nahovorili, aby som si s nimi pozrela aspoň jeden závod. Vôbec som to neoľutovala. Hneď po tom, ako sa závod skončil, som ostala skutočne zaskočená. Toľko adrenalínu, ako som vtedy vnímala cez obrazovku televízora, som asi ešte nikdy nezažila.
Hudba na mňa nemá stimulujúci účinok, skôr si myslím, že upokojujúci až oslabujúci. Doteraz som nenašla správne tóny, ktoré by vo mne zvyšovali hladinu adrenalínu, a preto je potešením pre moje uši zvuk formuly. Je to jeden z mála zvukov, ktorý vo mne zobúdza určitú emóciu, určitý pocit vzrušenia.
Ešte predtým, ako sa vôbec závod začne, všetky autá naštartujú a mne po chrbte behajú zimomriavky. Komentátori kričia, keď zahajujú začiatok ďalšieho závodu, a semafory sa rozsvecujú. Všetky zvuky splynú do seba a vytvárajú ozajstnú symfóniu. Dvadsať áut na trati spolu znie ako roj včiel pripravený urobiť všetko pre výhru. Jednotlivé autá sú jedinečné a vytvárajú zvuk, za ktorý je zodpovedný motor, výfuk a veľa ďalších činiteľov vrátane aerodynamiky, dizajnu a hmotnosti. Ťažšie autá môžu vydávať hlbší a plnší zvuk, pretože vibrácie motora a výfuku sú prenášané inak. Ľahšie autá môžu znieť ostrejšie pre nižší rozptyl energie.
V prírode počujeme symfóniu zvukov neustále – spev vtákov, šuchot lístia alebo prúd potoka. Melódiu formuly dokážeme prirovnať k rôznym prírodným tónom. Na rovinke formula znie ako hrom, ktorý roztrhne ticho. Je to mocný a hlasný zvuk, ktorý vo mne prebúdza nadšenie a fascináciu. Keď sa formula rúti zákrutami, znie ako dravý prúd vody, ktorý sa bije o skaly a prekonáva mnohé prekážky. Tento tón je nespútaný a plný energie. Pri vyšších rýchlostiach môžeme zvuk tohto auta prirovnať k pískajúcemu vetru, ktorý naberá na sile – dravý, nepolapiteľný, ale hlavne neuveriteľne rýchly. Rev divej šelmy znie ako motor auta. Tento výrazný zvuk symbolizuje odhodlanosť, dominanciu a rešpekt.
Prečo som vlastne chcela písať o tomto súlade tónov? Hluk formuly je pre mňa nádherná skladba, ktorá rezonuje mojou vášňou a spája ľudskú technológiu s divokosťou prírody. Tento zvuk, niekedy označovaný ako chaotický a hlučný, nesie krásu, ktorá je taká hlboká, že sa dotkne aj tých najvzdialenejších kútov duše. Zvuk, ktorý je pre moje uši hudbou, je ten, ktorý prebúdza nadšenie, odhaľuje spiacu silu a jemnosť vo veciach, ktoré sa inak môžu zdať jednoduché alebo nesprávne interpretované. Tento zvuk mi hovorí, aké vzrušujúce je žiť, ako možno nájsť spôsob, ako si vychutnať každý okamih v jeho nespútanej, no zároveň usporiadanej podobe. Stojí ako akýsi zázrak v každom dni, ktorý nás upozorní na skutočnosť, že aj medzi tým hlukom je krása. Tento druh zvuku nie je len akustickým javom, je predzvesťou pokroku, inovácií a neustáleho pohybu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho sveta.
Autorka: Eliška Kurucová
Jazyková korektúra: Bc. Adriána Kertisová
Autorka touto úvahou získala Cenu za originálnu myšlienku v 4. ročníku Celoslovenskej literárnej súťaže Prekroč svoj tieň (2024/25).