Slová hovorené srdcom

Naozaj sa snažím pred niečím zavrieť oči alebo si len nechcem pripustiť, že k sebe vďaka pozitívnej energii priťahujem aj ľudí, ktorí sa so mnou alebo pri mne cítia skutočne dobre, až tak, že odo mňa čakajú viac lásky? Som predsa bytosť ako každý človek na tejto planéte a tiež sa snažím vyrovnávať so svojimi „prekážkami“ či slabinami. Nevravím, že je to pre mňa vždy jednoduché. Len sa snažím a verím, že nie som jediná bytosť, ktorá sa snaží prekonať samu seba. Začínam ľúbiť ľudí navzdory ich povahe, charakteru alebo správaniu. Nevravím, že dokážem robiť zázraky, tak ako nedokážem pomôcť každému človeku, ale snažím sa o to.

Nie je jednoduché človeka vypočuť, ak cítime, že chce od nás viac, ako mu dokážeme ponúknuť, ale ak tomu človeku dáme najavo svoj strach, dovolíme mu, aby nás ovládol, a v najhoršom prípade prídeme o život.

Ja si svoj život nepredstavujem v ďalekej budúcnosti. Mám svoje ciele, ktoré cítim, že môžem dosiahnuť, lebo aj keď sa to nezdá, všetko je reálne. Svoj vlastný život si vytvárame svojimi myšlienkami, pocitmi, skutkami. Naše činy nás opisujú každou sekundou, vlastne každým nádychom a výdychom. Nádych a výdych spomínam často, pretože bez neho by náš život nejestvoval, tak ako ho teraz poznáme.

akad. mal. Veronika Lučeničová Gabčová |Prvý lúč|70×50|Akryl na kartóne

Snažím sa otvoriť oči tým, ktorí si ich chcú otvoriť, no v žiadnom prípade sa nesnažím ľuďom niečo vnucovať. Ak niekto nedočíta celý list, je to preto, že sa tak sám rozhodol, a nie preto, že by nemal odvahu alebo guráž. Je to tak so všetkým. Na všetkom stojí len naše rozhodnutie a s tým sa niektorí z nás nedokážu vyrovnať. Ide o ľudí, ktorí sa počas svojho života dostali do situácií, keď im nikto nedokázal pomôcť, lebo o tú pomoc nežiadali nahlas, a teraz robia to, čo im sa nedostalo, iným ľuďom. Svoj názor môžeme povedať kedykoľvek a komukoľvek, dôležité je nebáť sa ho povedať nahlas. Za svojím názorom môžeme stáť vždy, a ak sa rozhodneme, že už pre nás nemá význam, tak ho môžeme kedykoľvek zmeniť. My sa rozhodujeme pre svoj názor. Treba len byť opatrní, aby sme ho podali nenútene a bez očakávaní. Len ak sa nám podarí neočakávať odmenu za niečo, čo je pre nás cenné, bude to mať pre nás oveľa väčší význam a urobí nás to šťastnými, ak si budeme priať skrz seba urobiť šťastnými druhých.

Nečakám, že tomu každý človek porozumie. Viem, že moje slová majú istý význam pre niekoho, kto ich číta, a ak nie teraz, tak verím, že príde doba, keď sa mu niečo máličko z tohto článku vybaví a pochopí oveľa viac, ako to kedy predtým chápal.

Prajem Ti, aby si rozhodnutia, ktoré urobíš, neľutoval, a svoje ciele krok po kroku realizoval. Netreba ich mať veľa. Stačí, ak máš jeden a dotiahneš ho do konca, nielen slovami, ale predovšetkým svojimi skutkami. A ak budeš od niekoho počuť, aby si to nerobil, nevzdávaj sa svojho cieľa len preto, že Ti niekto hovorí, čo máš alebo nemáš urobiť. Vždy sa rozhodni tak, ako to cítiš, a neboj sa vyjadriť to ani myšlienkami, ani slovami a vôbec nie činmi. Možno Ti nebude tá osoba v danom okamihu rozumieť, ale ver, že tomu porozumie, keď nadíde vhodný okamih.

Si výnimočná bytosť. Ak tomu neveríš, tak sa vždy vráť k spomienkam, pretože ony Ti ukážu, čo všetko si v živote dosiahol, no predovšetkým, že tu stále si. A ak sa hanbíš alebo nemáš pekné spomienky, ešte stále si tu a táto chvíľa Ti dáva možnosť vytvoriť si krajšie spomienky.

Ako posledné Ti poviem, že je jedno, či si muž, alebo žena. Pohlavie tu nehrá žiadnu rolu na to, aby si mohol vedieť, že Ťa ľúbim, pretože aj ja som len pozemská bytosť, presne tak ako Ty. A aj keď slovám ,,ľúbim Ťa“ pripisujeme viac, v skutočnosti predstavujú len to, čo cítime v hĺbke nášho srdca. A ak sa obávaš, že by Ťa niekto mohol pochopiť zle alebo domýšľavo, stačí, ak mu povieš ,,mám Ťa rád“. Tieto slová určite nikomu neublížia.

Autorka: Daniela Bluediamond