Kedy ste si naposledy vedome oddýchli?
Ale tak naozaj, bez výčitiek, bez plánovania, čo všetko musíte spraviť, dokončiť, vybaviť, nakúpiť… Z vlastnej skúsenosti viem, že vždy sa nájde niečo, čo vyžaduje našu pozornosť, čo sa nám zdá dôležitejšie a súrnejšie, čo jednoducho nepočká, a teda musíme počkať, kým prídeme na rad my sami.
Naše telo nám často vysiela rôzne signály, aby sme spomalili. Môžu to byť bolesti hlavy, nespavosť, tráviace ťažkosti, nedostatok energie a únava, zlá koncentrácia, nízka produktivita, podráždenosť… No my ich často jednoducho odignorujeme, nevšímame si ich, veď máme predsa dôležitejšie veci a termíny. A tak telu neostáva nič iné ako fungovať. Aj my prechádzame do módu fungovania, prežívania… Možno cítime, že oddych by sme naozaj potrebovali, ale nedovolíme si ho. Máme pocit, že kým všetko nevyriešime, nemáme naňho nárok alebo si ho nezaslúžime. A tak na seba vyvíjame ešte väčší nátlak a energia ubúda ešte rýchlejšie…
Nedávno som dostala otázku: „Ja ale neviem oddychovať. Ako sa to môžem naučiť?“
Mojou odpoveďou bolo, že na to nemám žiaden univerzálny recept. Každý je natoľko jedinečný a originálny, že aj oddych môže pre každého z nás vyzerať úplne inak. Pre niekoho je to strávenie celého dňa v pyžame v posteli a pozeranie filmov, pre iného výlet do prírody, možno varenie obľúbeného jedla či upečenie obľúbeného koláča, niekto by si najradšej celý deň čítal knihy, na ktoré nikdy nemal čas, alebo počúval hudbu, maľoval či tancoval, možno si ráno privstal a pozrel východ slnka s hrnčekom voňavej kávy… Medze sa nekladú ničomu…
Čo je podľa mňa kľúčové, je fakt, že si oddychovať DOVOLÍM! Tak skutočne, úprimne si dovolím oddýchnuť. Podotýkam vedome oddýchnuť, pretože to je z môjho pohľadu rozhodujúce. Môžem totižto stráviť celý deň aj víkend v posteli a premýšľať nad všetkými problémami, starosťami a úlohami, ktoré musím zvládnuť, mať popritom výčitky, že ležím v posteli a „oddychujem“, som lenivá a nemožná… A tak na druhý deň vstanem ešte unavenejšia, so zlou náladou, pocitom zlyhania a frustrácie, prečo som taká unavená, veď som predsa včera celý deň „oddychovala“. Je to však naozaj oddych?
Na druhej strane je tu vedomé rozhodnutie. Ak si dovolím plne oddychovať bez výčitiek, nezaoberať sa aspoň na chvíľku okolitým svetom, možno dokonca vypnúť telefón a dovoliť si iba byť a nič nemusieť, môže to byť priam oslobodzujúce a mať až ozdravujúce účinky pre telo aj dušu.
Áno, smiem oddychovať, aj keď mám/nemám deti, aj keď pracujem z domu, aj keď som nezamestnaná/-ý alebo pracujem na svojom vlastnom projekte… Bez výčitiek, bez zlého pocitu, bez myšlienok, že niečo zmeškám… Niekedy možno postačí chvíľka, pár minút či hodín, jeden deň, niekedy je treba o čosi viac času. Záleží to od toho, ako dlho ste potrebu oddychu odsúvali a nevenovali pozornosť sami sebe. Nepodľahnite ani tu porovnávaniu a dovoľte si byť sami sebou aj sami so sebou. Venujte pozornosť tomu, čo práve teraz potrebujete.
Mimochodom, zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo práve teraz potrebujete?
Dovoľte si iba byť… To je niekedy to najlepšie, čo pre seba môžete urobiť. A verte mi, ak si dovolíte vedome oddýchnuť, veľmi rýchlo dobehnete to, čo ste možno ten jeden alebo aj pár dní nespravili. Počká to na vás. A možno si všimnete, že vám zrazu ide práca od ruky, máte nové nápady a svet sa zdá byť zrazu akýsi krajší a jednoduchší. 🙂
Dovoľte si život žiť naplno, nie len prežívať… Dovoľte si oddychovať pravidelne a vedome…
Pripravila som krehučký jablkový koláčik, ktorého cesto si tiež dovoľuje oddýchnuť predtým, ako podá svoj chutný výkon. 🙂
Na cesto potrebujeme:
- 200 g múky
- 50 g pomletých mandlí
- 125 g masla
- 70 g cukru
- 1 vajíčko
- štipka soli
Na plnku potrebujeme:
- 4 – 5 jabĺčok
- 3 polievkové lyžice citrónovej šťavy
- 2 – 3 polievkové lyžice javorového sirupu (alebo iného sladidla podľa chuti)
- 200 ml pomarančovej šťavy
- 1 balenie vanilkového pudingu
- 20 g masla
Malý tip: aby sa s cestom dobre pracovalo, odporúčam použiť vajíčko a maslo rovno z chladničky, nevyberať ich skôr. Začneme prípravou cesta, pretože musí cca hodinku oddychovať v chladničke.
Všetky ingrediencie na cesto: múku, štipku soli, cukor a vajíčko si dáme do jednej misky, pridáme studené maslo nakrájané na malé kúsky. Všetko spolu zmiešame a ručne alebo kuchynským robotom spracujeme na jemné nelepivé cesto. Trvá to iba chvíľočku. Cesto zabalíme do potravinárskej fólie a dáme na hodinku do chladničky.
Medzitým si ošúpeme jabĺčka a nakrájame na mesiačiky, prípadne na kocky, kto to má ako rád. Pokvapkáme citrónovou šťavou, premiešame. Následne pridáme javorový sirup a opäť poriadne premiešame.
Cesto po hodine vyberieme z chladničky, počkáme cca 2 – 3 minúty. Trochu cesta si necháme na vytvorenie mriežky a zvyšok rozvaľkáme na pomúčenej doske. Rozvaľkané cesto dáme do okrúhlej formy, ktorú sme vystlali papierom na pečenie. Cesto zatlačíme, boky tiež a pokiaľ vytŕča z formy, obrežeme ho pekne dookrúhla. Takto pripravené cesto popicháme vidličkou a vylejeme naň jablkovú plnku, ktorú pripravíme takto:
Na panvici roztopíme maslo, pridáme ochutené jabĺčka a zalejeme ich 100 ml pomarančovou šťavou. Keď sú jabĺčka mäkké, pridáme puding, ktorý sme zmiešali so zvyškom pomarančovej šťavy. Premiešame a odstavíme. Zvyšné cesto rozvaľkáme na tenko a nakrájame na pásiky, poukladáme na koláčik ako mriežky. Dáme piecť do vyhriatej rúry pri teplote 180 stupňov cca 25 – 30 minút. Hotový koláčik môžeme posypať práškovým cukrom a podávať.
Dobrú chuť prajem 🙂
Autorka: Mgr. Silvia Ferreira
Autorka je psychologička a dipl. coach výživy
Instagram: @rovnovahatelaaduse
foto v záhlaví článku: Silvia Ferreira
jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová
Ďalšie časti projektu ROVNOVÁHA TELA A DUŠE si môžete prečítať TU