Fragmenty zimy

ZIMA. Čo ti napadne, keď počuješ toto slovo?

Biela… Ľadová… Zablatená… Suchá… Zima na horách… Zimné mesiace… Rozprávka o Mrázikovi… Zimný slnovrat… Zimné práce… Sneh… Umelý sneh… Sánkovačka… Lyžovačka… Zima prenikajúca do špiku kostí… Zimné prázdniny… Zimná dovolenka…

Každý si so slovom zima spája niečo iné. Závisí to od toho, aký je jeho osobný postoj k tomuto ročnému obdobiu a ako ho zvykne tráviť. Zrejme sa však zhodneme na tom, že k zime patrí predovšetkým sneh, krása bielej prírody a Vianoce.

Vianočné sviatky máme už síce za sebou, ale zima ešte nekončí. Či už si v tejto chvíli v zimnom stredisku na lyžovačke, alebo sedíš v teple domova a za oknom je suchá, prípadne zablatená zima, pozývame ťa na krátku prechádzku bielou prírodou, sprostredkovanú fotografiami našej kolegyne, redaktorky Veroniky Polákovej.

A keďže ti chceme prechádzku trochu spestriť, prípadne ťa povzbudiť či primäť k zamysleniu, prikladáme krátke komentáre našej šéfredaktorky Lenky Jalilah.

Nech sa páči, užívaj plnými dúškami.

Občas je treba schladiť si hlavu, ale nie ohnúť chrbát.


Ak sa nemôžeš otriasť a zbaviť toho, čo ťa ťaží, tak to prijmi a nalož s tým tak, aby ti to neubližovalo.


V nepriazňach života buď ako on. Skromný, na pohľad malý a utlačený, ale jeho skutočná sila je v jeho vnútri. Preto len čo príde jar, okamžite sa v ňom prejaví a on hrdo vstane v plnej sile a kráse!


Všetko je zelené, šedivé a biele, len ty jediný si jasnočervený? No a čo? Ak to nikomu neubližuje, tak hrdo stoj a ukáž sa v plnej nádhere!


Máš chuť doňho kopnúť, postaviť sa naň alebo ho odpratať, lebo ti stojí v ceste? Zdá sa ti zbytočný? Omyl! Veľký omyl! Nebyť jeho, nemal by si pevnú pôdu pod nohami. Nebyť jeho sily a nezlomnosti, o ktoré sa môžeš oprieť, bol by si stratený. Koľko takých ľudí máš okolo seba a nevidíš v nich skutočné hodnoty?


Niektoré halúzky stoja pevne, iné sa bolestne skláňajú pod ťarchou života. Všetky vyrastajú z jedného kmeňa. Dáva im silu i obživu, bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Sú ako príbuzní alebo priatelia. Jedni dole, iní hore. Ale pevne pri sebe stoja. Ich kmeňom je láska, z ktorej čerpajú.
Ktorá z halúzok si v tejto chvíli ty? Ak si tá, čo pevne stojí, obzri sa okolo seba: kto z tvojich blízkych potrebuje oporu? Ak si tá, čo je sklonená, neboj sa. Tvoj kmeň ti nedá zahynúť.


Rozmýšľaš, čo je na tých mrzkých, ohnutých konároch príťažlivé?
Čo ak je to len otázka vkusu? Uhla pohľadu? V živote stromu majú svoje nezastupiteľné miesto. Nestačí už len tento samotný fakt na to, aby sme povedali, že sú nádherné?


Vyschnutá oáza v ľadovej púšti.
Pripomína ti to aktuálne okolnosti tvojho života? Pozri sa na fotku ešte raz. Tá tráva predsa nie je definitívne odpísaná! Je len v životnej fáze, keď niečo musí zomrieť, aby sa niečo nové, krajšie, sviežejšie mohlo zrodiť.


Skutočná, čistá láska je ako teplá ľudská dlaň. Roztopí všetky ľady.


Ak sa ti Fragmenty zimy páčili, TU si môžeš prečítať fragmenty ostatných ročných období, ktoré sa Veronike podarilo zachytiť na fotografiách a Lenka k nim pridala krátke poetické zamyslenia.

Autorka fotografií: Mgr. Veronika Poláková, PhD.
Autorka textu: Mgr. Lenka Jalilah, PhD.