Môže byť hnev v našom živote prospešný? Možno ho využiť konštruktívne? Prečo vzniká? Odkiaľ sa berie? Aké druhy hnevu poznáme?
V prvom rade je dôležité podotknúť, že hnev nie je dobrý ani zlý. Je úplne v poriadku, ak sme nahnevaní. Je to proste emócia, ktorú v danej chvíli prežívame, rovnako ako keď sa cítime šťastní, smutní, pokojní a podobne.
Nemusíme sa hanbiť za žiadnu emóciu. Nemusíme sa silou-mocou snažiť zahnať ju. Niekedy to síce môže byť prospešné, no nie je to vždy tak. Je tu pre nás, vznikla z nejakého dôvodu. Ak sa na to cítime, skúsme ju prijať a pochopiť.
Aký dôvod sa môže skrývať za vznikom hnevu?
Autor, spíker a poradca Gary Chapman vo svojej knihe Hnev uvádza, že hnev je „… emócia, ktorá sa prebudí v situáciách, keď sme zažili niečo, čo považujeme za nesprávne“ (Chapman, 2020, s. 17). Ak cítime, že nám bolo ukrivdené alebo že sa k nám niekto zachoval nespravodlivo, do popredia sa v nás dostanú prejavy hnevu vo forme pocitov, telesných reakcií či myšlienok (Chapman, 2020). „Prečo sa žena hnevá na svojho manžela? Pretože v jej predstavách ju sklamal, zahanbil, ponížil alebo odmietol, jedným slovom ′ukrivdil jej′. Prečo sa tínedžeri zlostia na svojich rodičov? Pretože to vnímajú tak, že rodičia neboli féroví, milujúci, láskaví – že im skrátka ukrivdili. Prečo dospelý chlap kopne do kosačky? Pretože kosačka ′nefunguje′ tak, ako má. Kosačka alebo jej výrobca mu zapríčinili príkorie.“ (Chapman, 2020, s. 17).
Skúste si spomenúť na situáciu, keď ste v sebe cítili hnev. Čo vás nahnevalo? Mali ste dojem, že vám niekto ukrivdil, správal sa k vám (k niekomu inému) neférovo, niečo nebolo tak, ako má byť, alebo sa niekto nesprával tak, ako ste to od neho očakávali? Ako ste reagovali?
Chapman verí, že „… hnev nám dal Boh na to, aby nás pobádal konštruktívne reagovať v situáciách, keď sme svedkami zla a nespravodlivosti.“ (Chapman, 2020, s. 21). Milé, však? No ako reagovať konštruktívne, keď sa hnev obuje do nášho vnútra a kope, kam sa len dá?
Skôr ako si priblížime konkrétne kroky jeho zvládania, zameriame sa na dva druhy hnevu, ktoré poznáme – oprávnený a pokrivený. Oprávnený hnev je dôsledkom niečieho previnenia, t. j. niekto nás okradol, zachoval sa voči nám nespravodlivo, ohovoril nás alebo nám ublížil iným spôsobom. Pokrivený hnev už nie je oprávneným hnevom. Takýto hnev sa podľa Chapmana vyskytuje v našich životoch najčastejšie. Môže ho vyvolať obyčajné sklamanie, nenaplnená túžba, zmarená snaha, zlá nálada alebo čokoľvek iné, čo nijako nesúvisí s morálnym previnením. Iná osoba jednoducho urobila niečo, čo nás frustrovalo, sklamalo alebo urazilo, no nešlo o vyslovene zlé konanie. Tento druh hnevu samozrejme vyvoláva rovnako intenzívne emócie ako ten oprávnený, no jeho motiváciu nemožno označiť ako previnenie. Ide totiž o náš uhol pohľadu, to znamená, že s iným človekom by to v rovnakej situácii možno ani nepohlo (Chapman, 2020).
Ako teda naložiť s hnevom, ktorý pociťujeme?
V prvom rade si treba priznať, že sa hneváme. Táto emócia prichádza rýchlo, takže musíme byť pozorní, aby sme nezareagovali automaticky podľa zaužívaných vzorcov. Chapman odporúča nahlas si priznať, že sa hneváme: „Hnevám sa kvôli tomu a tomu! Čo s tým teraz urobím?“ (Chapman, 2020, s. 31). Takýmto spôsobom je možné vyjadriť a konkretizovať, s čím máme problém. Vytvoríme priestor medzi nami a hnevom, v ktorom sa môžeme vedome rozhodnúť, ako zareagujeme.
Po druhé, ovládnime svoju bezprostrednú reakciu. Väčšinu zabehaných vzorcov správania sme si vytvorili už v detstve, a keď sa učíme zvládať svoj hnev až v dospelosti, najskôr sa musíme odučiť staré návyky (Chapman, 2020). Preto je podľa Chapmana veľmi dôležité vyhnúť sa bezprostrednej reakcii, pričom zdržať sa reakcie neznamená zadržať v sebe hnev. „Znamená to odmietnuť v stave hnevu konať tak, ako je pre nás typické.“ (Chapman, 2020, s. 32). Pred výbuchom jestvuje krátky okamih, ktorý sa môžeme naučiť využiť, aby sme sa zastavili a ovládli svoju automatickú reakciu. Na úspešné zvládnutie tohto kroku môžeme napríklad počítať do 10 či do 100… „Keď vydržíte nekonať okamžite, uchránite sa od nežiaducich slov alebo skutkov, ktoré by ste neskôr oľutovali.“ (Chapman, 2020, s. 45).
Krok tri sa týka identifikácie ohniska nášho hnevu. Aj tu pomáha položiť si napríklad takéto otázky: „Prečo sa tak hnevám? Nahnevalo ma niečo, čo daný človek povedal/urobil? Hnevá ma to, akým tónom so mnou hovorí?“ Dôležitou súčasťou hľadania ohniska nášho hnevu je snaha pomenovať, čím konkrétnym sa previnila osoba, na ktorú sa hneváme (Chapman, 2020). Chapman vo svojej knihe uvádza príklad muža, ktorý sa hneval na svoju manželku a rozčúlene vyhlásil, že naňho nikdy nemá čas. Keď tento muž skúmal svoj hnev, uvedomil si, že nemá problém s tým, že jeho manželka chodí von s kamarátkami, ale že má pocit, že ho zanedbáva. Takéto zistenie je skvelý začiatok. Muž si uvedomil, čo ho v skutočnosti zlostí, no tu jeho misia vyriešiť situáciu nekončí. Dôležitá bude komunikácia, v ktorej manželke priamo povie, čo cíti, čo v ňom vyvolalo hnev a ako by ho mohli napraviť. V takýchto chvíľach je samozrejme potrebné pochopenie a ochota vyriešiť situáciu aj zo strany druhej osoby, v tomto prípade manželky.
Vo štvrtom kroku je vhodné analyzovať možnosti. Reakcie, ktoré sa nám núkajú, sú obrátiť sa na dotyčného a poriadne ho zvoziť, dať mu zaucho, vyčítať mu jeho chyby, minulé zlyhania alebo iba spustiť hodinový monológ v našom vlastnom vnútri, v ktorom mu poriadne vynadáme. Avšak naším základným cieľom je naučiť sa reagovať konštruktívne a s láskou, čoho výsledkom by malo byť napravenie krivdy a upevnenie nášho vzťahu s druhou osobou. V tomto prípade sa nám núkajú dve možnosti – láskyplne konfrontovať dotyčnú osobu (pozn. autora: POZOR! Extrémne náročné! Vyžaduje trpezlivosť a tréning!) alebo vedome daný problém prehliadnuť (pozn. autora: NEMÝLIŤ si s dusením hnevu v sebe!).
Prvá možnosť znamená predostrieť pred osobu, ktorá v nás vyvolala hnev, skutočnosť, že sa nezachovala správne, a to vľúdne a pevne, s vedomím, že sme možno nepochopili jej slová alebo činy (Chapman, 2020). Chapman uvádza príklad: „Je tu niečo, čo mi leží na srdci. Ak mám byť úprimný, som nahnevaný. Možno si niečo zle vysvetľujem, ale keď budeš mať chvíľu, rád by som to s tebou prebral.“ Ďalej dodáva, že týmito slovami možno jasne ukázať, o čo nám ide, dať najavo náš hnev a prejaviť záujem hľadať riešenie s osobou, ktorá nám ublížila. Vopred pripúšťame, že naše vnímanie nie je neomylné, no záleží nám na tom, aby sa daná vec vyriešila. To, že sa rozhodneme problém prehliadnuť, znamená pripustiť si, že sa nám krivda udiala, ale uzavrieme to tým, že by ničomu neposlúžilo, ak by sme páchateľa konfrontovali. „Znamená to, že nedovolíte, aby vás to, čo sa udialo, vnútorne zožieralo. Vedome sa rozhodnete prehliadnuť krivdu.“ (Chapman, 2020, s. 36).
Posledný krok predstavuje konštruktívne konanie. Ak sa rozhodneme príkorie prehliadnuť, je vhodné vyznať svoj hnev napríklad v modlitbe, na papier a pod. Ak sa myseľ bude vracať k danej krivde aj v nasledujúcich dňoch, treba daný „rituál“ vyznania hnevu zopakovať (Chapman, 2020). Konfrontácia problému s druhou osobou môže podľa Chapmana prebehnúť napríklad takto: „Niečo ma trápi a potrebujem, aby si sa k tomu vyjadril. Nájdeš si chvíľu, aby sme sa mohli porozprávať?“ (Chapman, 2020, s. 42). Následne je dôležité vypočuť si vysvetlenie, čím môžeme získať iný pohľad na jej konanie a úmysly.
Keď človeka pohltí hnev a už to v ňom vrie, takéto teoretické rady mu slúžia akurát tak na dve veci – na ešte väčšie rozčúlenie a tú druhú hádam nemusím spomínať… Nemôžeme predsa čakať, že uhasíme niekoľko hektárov veľký horiaci les rozprašovačom naplneným vodou teórie. Najdôležitejšie je zamyslieť sa nad svojím hnevom, kým sme ešte schopní triezvo uvažovať. Kľúčom je snažiť sa zachytiť prichádzajúcu emóciu ešte pred tým, ako nám úplne zastrie myseľ. Snažme sa preto vnímať, čo cítime a aké myšlienky nám víria v hlave. Klaďme si otázky „Prečo ma to naštvalo? Môžem reagovať inak? Je moja reakcia konštruktívna? Je moja reakcia motivovaná láskou?“
Nesnažme sa hnev odstrániť. Skúsme pochopiť dôvody jeho prítomnosti, pozrime sa naňho s odstupom a naučme sa s ním pracovať. A v neposlednom rade, nečakajme, že sa s hnevom naučíme narábať zo dňa na deň. To by nás mohlo naštvať ešte viac.
Použitá literatúra:
CHAPMAN, G.: Hnev. 1.vydanie. Bratislava: Porta Libri, 2020. 198 s. ISBN 978-80-8156-181-8.
Autor: Christopher Danis
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová