Posledný typ dieťaťa je záchranca, ktorý sa snaží byť vzorným dieťaťom. Dobre sa učí (kým ho okolnosti nedonútia investovať čas a energiu smerom k väčším požiarom dejúcim sa v rodine), navonok sa tvári, že všetko je pekné a fungujúce. Tým zakrýva strach a smútok, svojou obetavosťou hojí to, do čoho nemalo nikdy vstupovať. No keďže si vybralo za rodičov, akých si vybralo, je dokonale na správnom mieste. Vesmír je lačný po ľudských emóciách, a tak vznikajú premiéry, reprízy a derniéry, ktoré sú začiatkami ďalších lekcií. Písal som to v hnedom Šlabikári šťastia o strachoch – úlohou ľudstva je produkovať emócie. Akú budú mať polaritu, závisí od našej duchovnej výšky.
Sebaobetovací „spasiteľ“ sa s detskými schopnosťami snaží vyriešiť problémy dospelých. Plastovým skrutkovačom však miešačku neopraví. Takéto dieťa nemá čas na seba, treba predsa zachraňovať rodiča, jeho vzťah, zlú situáciu, v ktorej sa nachádza. Tak sa v novom človeku pomaličky rodí cyklus unikania vlastným pocitom, lebo problémy iných, „od ktorých predsa závisí moje šťastie“, pôsobia ako magnet.
V dospelosti sa ľudia, ktorí prešli v detstve pomenovaným prerodom, analogicky dopujú chorými vzťahmi. Keď zostanú po stroskotanom vzťahu bez partnera, zúfalo sa chcú vrátiť aj za tyranom. Alebo pasú po ďalšom problémovom partnerovi, len aby sa tak vyhli byť sami so sebou, nazrieť do seba a s konečnou platnosťou tak zo svojej cesty odpratať spadnutý strom. „Láska“ ako zmes viny, ľútosti, tortúry… Odmietanie uvidieť vlastnú závislosť od bolesti a nevhodných partnerov, až kým úplne stratia kontrolu nad vlastným životom.
Autor: Pavel „Hirax“ Baričák
Ilustračné foto v záhlaví článku: Vladino Žák
Článok je úryvkom z knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka Šlabikár šťastia 5., Psychický obor. Viac o knihe nájdete na adrese: http://www.hiraxshop.sk/knihy/ezoterika/psychologia-motivacna/shop-78501/slabikar-stastia-5-psychicky-obor
