Morálne zásady v hatha joge – Nijama

Abstrakt
Cieľom príspevku je vypracovať analýzu pojmu Nijama, ktorý v hatha joge znamená morálne prikázania. Pre človeka s hlbším filozofickým zámerom môže byť spoznanie týchto prikázaní inšpiráciou minimálne z dôvodu vnútornej kontemplácie nad životom samým.

Kľúčové slová
hatha joga, Nijama, morálne zásady

Úvod
Každá spoločnosť si vytvorila a vytvára vlastné pravidlá spolunažívania, ktoré istým spôsobom regulujú naše pudy, impulzívnosť a iné, negatívne chápané vlastnosti. Dôležitým faktorom vzniku morálnych zásad bolo prežitie spoločnosti v čo najvyššej kvalite. Pravidlo zvyčajne chápeme ako pravidelne sa opakujúci úkon, ktorý je rešpektovaný väčšinou. V prípade morálnych zásad ide o pravidlá fungovania spoločnosti, ktoré boli stanovené s cieľom čo najúspešnejšieho prežitia a rozvoja. Joga ako súčasť hinduistickej kultúry v sebe tieto zásady obsahuje. Práve tým, že je prelínajúcim prvkom v hinduizme, jej pravidlá sú relatívne neutrálne, použiteľné takmer v každej spoločnosti. Morálne zásady v hatha joge sú prioritne zamerané na osobnostný rast jednotlivca.

Nijama sú morálne zásady, ktoré zoceľujú osobnosť v praktikovaní jogy, ako aj mimo nej. Členia sa na päť prikázaní, pričom jeden stupeň nadväzuje na ten druhý, je jeho nadstavbou, ale v živote môže byť aplikovaný aj ako samostatná časť. Záleží na tom, komu čo vyhovuje, na čo je v danom momente človek pripravený. Sú to prostriedky k dosiahnutiu niečoho, čo v podstate ani nepoznáme, ale veríme, že nám prinesie pokoj v duši. Je veľmi ťažké objasniť slovami stav, ktorý je možné iba zažiť. Je však dôležité sa na tento stav pripraviť.

Šauča alebo aj čistota, ako píše Szvámi Véda Bhárati (2006), je prvou morálnou zásadou v hatha joge, tak ako ju zostavil Patanjali (Patanžali). Ide o trojzložkovú čistotu telesnú, mentálnu a duševnú. Jedna nadväzuje na druhú. Ak nemáme čisté telo, nemôžeme mať čistú myseľ. Z tohto dôvodu má joga vlastné čistiace procesy a procedúry nazývané aj krije. Zaoberá sa tiež stravovaním, aby sa telo nezaťažovalo ťažkými, neprospešnými jedlami a sčasti sa tak zbavilo toxických látok. Jogíni nesmú získavať potravu násilne, teda zabitím, preto sú zväčša vegetariáni alebo vegáni a stravujú sa výhradne rastlinnou potravou. Ľudia dodržiavajúci toto morálne prikázanie sa zároveň vyhýbajú silným koreniam, pretože niektoré z nich príliš stimulujú mozog alebo pôsobia ako afrodiziaká (patria sem aj cibuľa a cesnak), čo z hľadiska Jami (etických prikázaní) nie je prípustné (podrobnejšie Szvámi Véda Bhárati, 2006, Skarnitzl, 1997). Teda čistota tela je prvým predpokladom mentálnej čistoty.

Foto: Vladino Žák

Čistota mysle je založená na prijatí myšlienok, ktoré v nej víria, a pochopení, že akýkoľvek boj s nimi je márny. Je potrebné nechať myšlienky prúdiť a nezaoberať sa nimi, čím dosiahneme stav bez myslenia. Používajú sa na to rôzne techniky, napríklad meditácia.

Ďalším stupňom je čistota duše, ktorá je taktiež podmienená čistotou tela a mysle, pretože bez nich sa nemôžeme naladiť na samých seba a počúvať spev vlastnej duše. Čistota je predpokladom vnútorného rozvoja.

Santoša – spokojnosť (Skarnitzl, 1997). V tejto časti je dôležité prijať to, čo je. Nič viac a nič menej. Veci a deje, ako aj ľudí okolo nás nemôžeme zmeniť, hoci by sme veľmi chceli. Každý z nás žije svoj vlastný život, ide svojou vlastnou cestou a my nemôžeme posúdiť, či je dobrá alebo zlá, nemôžeme ju porovnávať s tou našou. Môžeme iba prijať tok života taký, aký je. Neznamená to však odovzdanosť, pretože naša úloha je žiť a kráčať po ceste vlastnej – a tú si vždy vyberáme sami. Stane sa na nej mnoho pekných, dobrých, ale aj zlých udalostí. Jedny nám ukazujú krásu života, tie druhé sú lekciami, z ktorých sa máme učiť. Vďaka tomuto poznaniu získame spokojnosť s tým, čo je, a schopnosť zvoliť si vlastnú cestu, nie pre boj, nie pre niekoho iného, ale pre život sám.

Tapas – disciplína. Tú je potrebné chápať ako disciplínu vnútornú, založenú na meditácii a pravidelnom pohybe, ktoré sú v živote úplne prirodzené bez akejkoľvek námahy a nátlaku. Ide o bežnú súčasť života, v ktorej je potrebná vnútorná disciplína, ktorá netlačí, ale je posilnením v tom, čo sa práve vykonáva. Nie je založená na strachu, ale na rozhodnutí. Je dôležité nezabúdať na to, že sme dostali toto telo, aby sme ho udržiavali v zdraví a telesnej pohode. Starostlivosťou o telo prispievame aj k rozvoju duše. Je dôležité neuprednostňovať telo ako modlu, ako je to žiaľ v súčasnosti veľmi časté, a nemýliť si kult tela s disciplínou v chápaní tapas. V tejto fáze hatha jogy a v jej ôsmych stupňoch je dôležité pracovať na zvnútornení meditácie a cvičenia, aby sa stali našou nevyhnutnosťou, tak ako keď ráno otvoríme oči a vstaneme z postele. Bez premýšľania, bez akéhokoľvek vnútorného či vonkajšieho nátlaku. Jednoducho automaticky.

Svadhijája – je spirituálny objav. Je to pochopenie rozdielu medzi informáciou a múdrosťou ako dôsledok sebaštúdia. V súčasnosti sme presýtení informáciami z toľkých zdrojov, že je veľmi ťažké sa v nich vyznať. Spirituálny objav znamená, že pri skladaní vlastného pohľadu na to, prečo sme tu a aký to má význam, zrazu nejaká informácia dá pravý zmysel a zapadne do skladačky života, a my sa po nej môžeme posunúť ďalej k neposkladanému priestoru. Sme zahrnutí množstvom informácií, zbierame vedomosti, avšak objavom pri tomto zbere je poznanie. Skrz poznanie sa posúvame na pomyslenej čiare od človeka k nadčloveku, ako napísal Nietzsche, kĺžeme sa lanom poznania k Pravde, ktorá je stále rovnaká, len pohľadov na ňu je nespočetne veľa. Poznanie nám na tejto ceste pomáha uchopovať jednotlivé pravdy a chápať ich nie ako konečnú znalosť, ale ako vstupenku do ďalšieho kola. V tomto procese nie je dôležité množstvo vedomostí, ale kvalita poznania. A v konečnom dôsledku sa napokon z poznania stane vnútorná múdrosť.

Isvarapranidhána – prijatie. Ide o prijatie niečoho vyššieho v našich životoch, ktoré je strojcom všetkého okolo nás. Je to pochopenie a oddanie sa vyššiemu zákonu v nás (Skarnitzl, 1997, 239 – 245). Kamkoľvek sa pozrieme, nájdeme fakty, ktoré rozumom jednoducho nedokážeme vysvetliť ani my, ani veda. V nekonečnom oceáne galaxií sme len nepatrnou kvapkou, tak prečo si namýšľať, že vieme pochopiť všetko?

Záver
Pri hlbšej analýze pojmu Nijama sme si mohli všimnúť, že tieto morálne zásady sú zamerané na jednotlivca a jeho vnútorný život a osobnostný rast. Ak sa jedinec rozhodne dodržiavať tieto pravidlá, dokáže sa tiež zosúladiť so životom spoločnosti. Môže spoločnosť rozvíjať, pretože silná a vyspelá osobnosť poznajúca svoje vlastné limity prináša spoločnosti kvalitu poznania.

Použitá literatúra:
Nietzsche, F.: Tak vravel Zarathustra. Kniha pre všetkých a pre nikoho. Preklad Rastislav Škoda. Bratislava: IRIS, 2002. 236 s. ISBN 80-89018-28-9.

Patañjali: A jóga vezérfonala. 2. rozšírené vydanie. Gaia Multimédia Stúdió, rok neuvedený. 113 s. ISBN 963 202 274 2.

Skarnitzl. R.: Úvod do filozofie a praxe jogy. Praha: ONYX, 1997. ISBN 80-85228-43-2.

Szvámi Véda Bhárati: A hatha jóga filozófiája. Budapest: Filosz, 2006. 254 s. ISBN 963 87059 14 161.

Kontakt na autorku:
PhDr. Jana Bartal, PhD.
Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky FF UKF
Hodžova 1, 949 74 Nitra
email: jbartal@ukf.sk