Pýtaš sa: ,,Prečo?“ Odpoveď je ukrytá vždy v Tvojom tele.
Telo v tomto príbehu predstavuje obálku, v ktorej je uložený papier. Ja teraz píšem jednotlivé hlásky, pospájané do slov, na papier, ktorý vidím, držím ho, je pre mňa skutočný. Obálka je len preneseným slovom a v skutočnosti predstavuje telo, ktoré sa mení.
Papier v obálke je už popísaný, ale čo je dôležité, koniec tohto papiera je v nedohľadne. Slová sa sem píšu každým nádychom a výdychom. Dokonca ani nie sú písané mojou či Tvojou rukou. Ten papier je taký pevný a z takého materiálu, že ,,slová“ sú doň vryté bez toho, aby sa hocijakým spôsobom poškodil. Nepoškodí sa ani za čas, ktorý plynie.
Papier v tomto príbehu predstavuje dušu všetkého, čo existuje. Každé ,,slovo“, ktoré je doň vryté, je skutkom, myšlienkou, slovom, ktoré boli učinené, myslené alebo povedané. Sme tým, kým si myslíme, že sme. Naše rozhodnutia nás tvoria a záleží len na nás a na nich, či papier, do ktorého sa vrývajú naše ,,slová“, bude bezodnou nádobou alebo sa naplní po okraj.
Svoj život si tvoríme sami – slovami, myšlienkami, skutkami. Ak máme ciele, nedovoľme, aby nám ich zmenili slová druhých ľudí. Oni nepoznajú naše myšlienky, naše dôvody, prečo robíme to, čo robíme. My však svoju pravdu poznáme a ktokoľvek ju bude chcieť poznať, skutočne to dokáže len vtedy, ak sa o to nebude snažiť.
Takže ak sa pýtaš sám seba: ,,Prečo?“, túto otázku máš v sebe už dávno zodpovedanú. Odpoveď poznáš, len si ešte nenakukol hlbšie ako len na dno prázdnej nádoby. Pocity, ktoré často ignorujeme a nedovolíme im, aby z nás vytryskli ako gejzír, sú našou odpoveďou.
Autorka: Daniela Bluediamond
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová