Nie, nechce sa mi žiť podľa pravidiel Čo vťahujú ma do pascí čiernych dier Nechcem žiť medzi musíš a má sa Neláka ma diablov úspech a krása Žiť so sebou v súlade nemá pravidlá Dimenzia bez pokynov a slov Ťažké je niesť ten údel úmyselnej nepravidelnosti, Žiť len tak Žiť ako človek z mäsa a kostí Bez pravidiel a povinností. Jana Bartal
Na horizonte tiché hmlystúpajú do výškydo oblohy vsiaknuté parysiahajúce až sem Tak takto vravím si “teraz sa nadýchnem” V pohybe sa všetko meníza vnemom nový vnempred nosom biele stenya plátna číročisté V záhrade vyrástli stromyzavoňal po stýkrát kvetvôľa čo nedá sa zlomiťnemusíš onemieť Obraz však nie je vždy takýaký ho priniesť chcešv príbehu ožívakráča do Čítať ďalej…
Emócie, miesta plné strachu, steny pod návalom sa trasú, uväznení v tieni Alcatrazu, jazykom cítiť čudnú pachuť. Vonku počuť ohavnú búrku, hrmenie, barokový kostol stojí v smútku, umenie, za výlohou zrieť horiacu lútku, márnenie, živý vnímaš k dobru pohnútku, spasenie. Podvedomie fabuluje, spoznaj pravdu, ovládaní masou, bez fantázie zájdu, uvedomenie, viera v seba dodá farbu Čítať ďalej…
Mám krásne oči, cez ktoré vidíš svet duší, no vidí ich len ten, čo vidieť ich má. Mám ruky, z ktorých sála dobrota, mám boky, čo dokážu rodiť, mám nohy, čo dokážu chodiť. Z tých očí vycítiš silu, z tých rúk pocítiš milú, z tých bokov uvidíš dieťa, tie nohy prechodia kus sveta. Kto nevidí tieto dary, podľahol sveta Čítať ďalej…
Vedomosť je obojstranný meč, rozpoltíš hmlu, hrot prerazí ťa tiež. Nadľudský čin je ostať, tápať v dave, keď pobozká ťa múza, vášeň, samet. Slobodu viac nepotlačí žiaden baret, raňajkujem vonku v tráve ako Manet. Spoločnosť definuje pojem blázon, sú to tí, čo majú abstrakt mamón. Žijeme v raji, v krásnom svete divov, zázraky dejú sa Čítať ďalej…
Niečo sa vo mne zlomilo, niečo sa vo mne pobilo. To ego so srdcom si dalo rozpravu a vykonalo malú nápravu. Ego sa stiahlo do klbíčka, kde svoje nitky ako pomocníčka niekedy vytiahne, vtedy keď srdce je na rane, aby mu zloba krídla nezlomila, vtedy je ego dobrá víla. No aj víla sa v ježibabu zmení hneď Čítať ďalej…
Prvotný nádych, nasaje svet, osud spontánny, večerný let, žiadna nenávisť, negatív niet, zrodenie z lásky vytvorí sieť. Bez hriechov, čistým tvorom je, kým sa neprebudí tieň, čo v hĺbke očí tlie. Neprajné duše skrývajú naše svetlo v tme, poklad možno nájsť v odraze jazier, v zrkadle. Opité motýle, topia sa vo víne, opadal prach z krídiel, Čítať ďalej…
Počet možných stavovje nespočítateľný A tiektoré sa stanúzávisia od príčinnostia od ich zaznamenania No v príbehu sa dá pokračovaťkedykoľvek Hoci aj čajkouletiacou v premenlivom uhlekeď každý v dohľade kamsi kráčaalebo sedíalebo stojí a pozerá sa do rieky Všetko je myslino veci z nej sa strácajú Rýchloalebo postupneStále viac odkazujúcesamé na sebaako odraz slabnúcimedzi dvoma zrkadlami Čítať ďalej…
Keď sa dva motýle stretli vo vesmíre, vtedy keď si svoju kuklu praskli vo dvoje, vyleteli do výšok tam kdesi k oblohe. Keď v tej kukle spali a snívali o vetre vo vlasoch, snívali len o farebných obrazoch. Vtedy ešte netušili, že život je dar, vtedy ešte neverili, že uvidia raj, že prežijú pár chvíľ a životov, kde nemusia robiť robotov, Čítať ďalej…
Hoci to nemám ako povedaťani napísaťtieto slová sú pre teba Adam Asi je to už jednoale nezmizla som odrazu Najprv som sa stala nehmotnoupo častiachktorých si sa dotkol naposledy Keď si putoval prstom od šije cez vlasystredom čelapo nose až k ústamk odtlačku na perea po brade dolu krkommoja hlava prestala čokoľvek vážiť Keď si Čítať ďalej…