Školy sú aktuálne v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, zatvorené a „v záujme prevencie“ je zastavené vyučovanie a vzdelávanie od druhého stupňa základných škôl. Docent Joseph Allen z Vysokej školy verejného zdravotníctva Harvardovej univerzity dokonca hovorí, že situácia je natoľko nebezpečná a vážna, že je „stavom národného ohrozenia“ (Allen, 2020).
Keď zosumarizujeme súčasné informácie, dochádzame k záveru, že riziko šírenia infekcie koronavírusom nie je na školách veľké. Väčšina infekcií, ktoré sa v školách vyskytli alebo ktoré zachytilo monitorovanie, prebehla v pedagogickom zbore. Išlo o infekciu medzi dospelými ľuďmi, ktorí ju do školy priniesli. Riziko šírenia infekcie z detí na dospelých je veľmi malé. Už dávno vieme, že napríklad deti vo veku do 10 rokov nepredstavujú zásadný zdroj nákazy pre dospelých. Riziko šírenia u starších detí, od 10 do 16 rokov, je takisto veľmi nízke. Otvorenie škôl za cenu, že sa starí rodičia budú vyhýbať bozkom a blízkemu fyzickému kontaktu s deťmi alebo dlhodobému kontaktu s nimi v nevetraných miestnostiach, stojí za to. V krajinách, kde zostali školy otvorené alebo sa rýchlo po prvých opatreniach otvorili, nevznikli žiadne ohniská infekcie, ani sa v súvislosti s otvorením škôl nešírila nákaza (Buonsenso, De Rose, Moroni, Valentini, 2020; Lewis, 2020).
Vzdelávanie je jedným zo základných pilierov spoločnosti, pričom zatvorené školy pre ňu predstavujú obrovské riziká. V prvom rade ide o zanedbanie vzdelávania a jeho meškanie. Spoločnosť, ktorá produkuje nevzdelaných alebo menej vzdelaných ľudí, nemôže dopadnúť dobre. Keď hovorím o tom, že sa zhorší vzdelávanie, mám na mysli kvalitu a efektivitu, a teda jeho účinnosť. Dostupnosť takzvaného dištančného vzdelávania v žiadnom prípade nenahradí osobný kontakt a osobnú účasť na vyučovaní – potvrdzuje to aj súčasný minister školstva, ktorý bol ešte v jarných mesiacoch jeho nadšeným zástancom. Zo spätnej väzby študentov, žiakov, rodičov a učiteľov už zodpovední pochopili, že dištančné vzdelávanie nie je plnohodnotnou formou.
Ďalšie vážne riziko, ktoré predstavuje súčasná situácia, teda zatvorené školy a čiastočné dištančné vzdelávanie, je totálna strata a rozvrat návykov a režimu, strata sociálnych kontaktov. Deti museli ráno vstať, obliecť sa, nachystať, naraňajkovať a s istým pocitom nervozity ísť do školy. A tak to bolo v poriadku. To všetko musí byť. Je to súčasť života, patrí to do učebného procesu. Keď dnes deti vstanú 10 minút predtým, ako má začať online vyučovanie, nemusia sa nikam chystať. Chýba im akýkoľvek rituál. Pochybujem o tom, že si mnohí žiaci, skôr než si sadnú k počítaču, napríklad ustelú posteľ. Deti predsa nechodia do školy iba preto, aby sa učili slovenčinu, matematiku, dejepis alebo hudobnú výchovu. Učia sa tam zodpovednosti, komunikácii, spoločenským zručnostiam. Podľa môjho názoru veľmi škodí aj strata priamych stresových situácií. Veď stáť pred tabuľou a nevedieť učebnú látku pred celou triedou, byť istým spôsobom na hanbu, je veľmi poučná skúsenosť. Vypadnutie vymenovaných aspektov z vyučovacieho prostredia zásadne spomaľuje až zastavuje osobnostný rozvoj a rast detí, žiakov a študentov.
Zatvorené školy predstavujú aj zvýšenie rizika zanedbania starostlivosti o deti. V mnohých rodinách rodičia nemajú možnosť zostať s neplnoletými deťmi doma a nechávajú ich na starosti či už starším súrodencom, alebo príbuzným, čo môže viesť k poraneniam alebo až k vytvoreniu závislosti. Zanedbanie starostlivosti o dieťa je závažný problém a za normálnych okolností je v našej krajine trestané zákonom. Riziko vzniku závislosti predstavuje aj aktuálna forma vzdelávania cez internet. Dozvedáme sa o tom, ako tisíce žiakov a študentov vypínajú počas dňa pripojenie do tried a je veľmi naivné si myslieť, že idú na dvor, skáču cez švihadlo alebo niekde v pivnici hrajú pingpong. Vo väčšine prípadov po vyučovaní sedia pri počítači, čím si vytvárajú závislosť od počítačových hier alebo sociálnych sietí. Starší žiaci môžu byť ohrození alkoholom a drogami. Študenti stredných škôl, no týka sa to aj žiakov druhého stupňa základných škôl, môžu byť ohrození nežiadúcim sexuálnym správaním ako sú násilnosti alebo nechcené tehotenstvá a z toho vyplývajúca zranená duša na celý život. Podľa expertov na otázky vzdelávania a psychiky dieťaťa a mladého človeka dochádza takýmto spôsobom k poškodzovaniu celých generácií, keďže sa to týka všetkých školopovinných detí, od prvákov na základných školách až po stredoškolákov.
Zatvorené školy predstavujú aj ďalšie riziko: poškodenie ekonomiky a služieb. Ak musia rodičia maloletých detí zostať doma, nemôžu byť v práci. Sú známe údaje napríklad z Českej republiky, kde zatvorenie škôl na jeseň tohto roka spôsobilo, že takmer 30 percent zdravotných sestier nemohlo nastúpiť do práce. A to sú priame dopady na služby, v tomto prípade služby zdravotnej starostlivosti.
Opatrenia, prípady, skúsenosti a rozhodnutia z rôznych krajín sveta potvrdzujú, že režim sa dá nastaviť tak, aby školy mohli fungovať s minimálnym rizikom: choré dieťa zostane doma, dodržiava sa primeraná hygiena, pravidelne a často sa vetrá. V rodinách sa môže zaviesť opatrenie, aby deti zbytočne neboli vo veľmi blízkom, častom a dlhom kontakte so starými rodičmi, najmä ak sú obézni a chorí. Mnohé európske krajiny majú otvorené školy, respektíve systém vzdelávania nastavený tak, aby bol funkčný. Ak nie na 100 percent, tak aspoň na 60, 70, 80 percent (Eddy, 2020). Talianske deti, ktoré začiatkom septembra nastúpili do školy, začínajú protestovať proti regionálnemu zatváraniu škôl, ktoré sa zavádza po zhoršení situácie v krajine (Giuffrida, 2020). Želám si, aby aj mnohé slovenské deti úprimne vyjadrili, že im chýbajú spolužiaci, učitelia, vzdelávanie aj stres, ktorý k škole patrí.
Závery:
- Výskum naznačuje, že riziko šírenia nákazy na školách medzi deťmi je malé, najmä v porovnaní so škodami, ktoré zatvorenie škôl súčasne napácha.
- Otvorenie škôl sa dá realizovať pri dodržaní rozumných opatrení, ktoré znižujú riziko prenosu infekcie.
- Zatvorenie škôl predstavuje nielen ohrozenie výchovy, vzdelávania a socializácie detí, ale aj výpadky rodičov detí z pracovného procesu (zdravotné sestry, lekári a pod.).
- Obnovenie tzv. prezenčného vyučovania (= deti sú v škole, nie doma pri PC) by sa preto malo zrealizovať čím skôr ako jedna z najvyšších spoločenských priorít.
Použitá literatúra:
1. Buonsenso, D., De Rose, C., Moroni, R., Valentini, P. 2020. SARS-CoV-2 infections in Italian scholls: preliminary findings after one month of school opening during the second wave of the pandemic. In medRxiv [online]. [cit. 2020-11-25]. Dostupné na internete: https://www.medrxiv.org/content/10.1101/2020.10.10.20210328v1
2. EDDY, M. 2020. Why Is Europe Keeping Its Schools Open, Despite New Lockdowns? In The New York Times. [online]. [cit. 2020-11-25]. Dostupné na internete: https://www.nytimes.com/2020/10/29/world/europe/schools-coronavirus-europe-lockdowns.html
3. GIUFFRIDA, A. Italian children take lessons outside school in protest at Covid closures. In The Guardian. [online]. [cit. 2020-11-25]. Dostupné na internete: https://www.theguardian.com/world/2020/nov/21/italian-protests-covid-school-closures-anita-iacovelli-turin
4. LEVIS, D. 2020. Why schools probably aren’t COVID hotspots. In Nature. [online]. [cit. 2020-11-25]. Dostupné na internete: https://www.nature.com/articles/d41586-020-02973-3
5. The Harvard Gazette. 2020. Is go-slow schools’ reopening failing kids? In The Harvard Gazette. [online]. [cit. 2020-11-25]. Dostupné na internete: https://news.harvard.edu/gazette/story/2020/10/is-the-slow-approach-to-reopening-schools-failing-kids/
Autor: MUDr. Igor Bukovský, PhD.
Ambulancia klinickej výživy
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová
foto v záhlaví článku: Rudolf Baranovič|Fotoobrázky života okolo nás