Fotky detí na sociálnych sieťach? NIE!!!

K myšlienke napísať tento článok ma priviedol šokujúci príbeh, ktorý mi rozprávala moja známa, detská psychologička, ktorej sa dostal do ambulancie psychicky zdevastovaný 14-ročný chlapec, obeť šikany a kyberšikany.

Chlapcova matka nahrala na svoj facebookový profil fotografie svojho syna – nazvime ho Andrej – z obdobia, keď bol ešte maličký, s chronologickým vývojom až po súčasnosť. Súkromie albumu mala nastavené na „verejné“, takže sa k fotkám dostali Andrejovi spolužiaci, ktorí ho v škole šikanovali. Andrej o šikane doma ani pred pedagógmi nehovoril a mlčky trpel. Jeho žalostná situácia sa prevalila až po tom, keď sa na sociálnych sieťach začali šíriť jeho fotky z detstva, z ktorých boli urobené fotomontáže. Andrej bol na nich vyobrazený vo veľmi nelichotivých pózach a v erotických situáciách s dvojzmyselnými, ponižujúcimi komentármi. Tragické na tomto prípade bolo, že do fotomontáží, ktoré vyzerali veľmi vierohodne, bola zakomponovaná aj jeho matka a otec.

Šokuje vás to? Ste zhrození? Nahnevaní? Krútite nechápavo hlavou? Tak vedzte, že toto je len slabý odvar z toho, čo sa na internete deje s fotkami detí, ktoré sú ukradnuté z profilov nič netušiacich rodičov.  

Vo svete neustále pribúdajú rôzne prípady zneužitých fotografií, ktoré rieši polícia. To je rovina, ktorú vidíme, na ktorú môžeme vecne upozorniť. Lenže psychické traumy rodičov i dotknutých detí nie sú na prvý pohľad viditeľné. O to väčšie škody na psychike dokážu napáchať.  

Zlodejom detských fotiek nehovoria pojmy ako etika a morálka vôbec nič. Sú to ľudia bez škrupulí, ktorí bez problémov zneužijú fotku ťažko chorého dieťaťa na falošnú finančnú zbierku. Ja sa však pýtam: prečo rodičia, väčšinou matky, takéto fotografie na sociálne siete vôbec dávajú? K tomu sa ešte dostaneme.  

Fotografie detí, publikované na sociálnych sieťach, sú lákadlom pre pedofilov, únoscov a zločincov najrôznejšieho druhu. Rozoberme si to hneď na drobné.

Každá mamička, ktorá publikuje fotky svojej ratolesti, by si mala uvedomiť, akému obrovskému riziku vystavuje dieťa, seba i rodinu.

Mnohé zo situácií, na ktorých sa jej malý syn zdá byť taký roztomilý, môžu byť pre pubertiaka zahanbujúce. Usmiata škôlkarka sediaca na zemi môže v budúcnosti čeliť nepriateľským tínedžerom. Vo Francúzsku je v platnosti zákon, na základe ktorého môžu deti žalovať svojich rodičov za to, že na internete uverejnili ich fotky bez ich vedomia.

Ak mamička pridá k fotografiám komentáre o tom, kde a kedy dieťa bolo, čo tam robilo, ak podrobne popisuje jeho denné rutiny, činnosti a aktivity, jeho športové a iné úspechy, k narodeninovým fotkám pridáva údaje o veku, tak píše verejný scenár rodinného života a z vlastného dieťaťa robí ľahkú korisť pre únoscov. Môže namietať tým, že uverejňuje len fotky bez lokalizácie. To, odkiaľ fotka pochádza, sa dá ľahko vypátrať. Dá sa to určiť aj podľa predmetov či budov v pozadí.

Fotografie dieťaťa môžu byť zneužité v reklamnej kampani, ale aj v perverzných videách. Žiadna matka nechce vidieť svoje milované dieťa v detskom porne. Existujú nástroje a aplikácie, s pomocou ktorých nie je problém umiestniť tvár z fotky do videa tak, že pri zbežnom pohľade niet pochybností o tom, že je pravé. O fotkách s detskou pornografiou ani nehovoriac.

Počuli ste už o sexuálnom zneužívaní unesených detí? O ich predaji majetným bezdetným párom, o mučení a obetovaní vo zvrátených rituáloch? Ročne na svete bez stopy zmizne približne 8 miliónov detí. Že ste o tom nevedeli? Že niečo také desivé nemôže byť pravda? Svet nie je ani zďaleka taký, aký nám ho prezentujú.

K zneužívaniu fotiek dochádza aj v rámci tzv. role play. Žena, frustrovaná z toho, že nemá vlastné dieťa, sa uchýli k tomu, že si vo vzdialenej krajine vyhliadne na sociálnej sieti profil mamičky, ktorá so železnou pravidelnosťou publikuje fotky svojho dieťaťa s podrobnými informáciami. A dotyčná žena s rovnako železnou pravidelnosťou tieto fotky kradne a uverejňuje ich na svojom profile, na ktorom hrá rolu matky. Vytvorí si tak fiktívnu rodinu a privlastní si cudzie dieťa. Virtuálna realita v priamom prenose. Osobne si nechcem ani len predstaviť, že o nejakých 10 – 15 rokov sa také dieťa dostane do sveta a natrafí na falošný profil, na ktorom objaví seba v ďalšom, paralelnom živote. Ako to s ním asi zamáva? Čo potom povie svojej matke?

Pred niekoľkými rokmi bol v USA medializovaný prípad mamičky, ktorú jej známi upozornili na facebookový profil neznámej ženy, ktorá jej dieťa vydávala za svoje. Matka sa opakovane snažila o to, aby boli ukradnuté fotky zo siete stiahnuté, ale neuspela. Takýchto prípadov sú vo svete stovky. Celkovo je problém ukradnutých totožností a fotiek na internete veľmi ťažko riešiteľný a dotknuté osoby sa málokedy dočkajú ochrany svojich práv a adekvátneho zadosťučinenia.

Niekto by mohol povedať, že je veľmi málo pravdepodobné, že by sa niečo z vyššie uvedeného mohlo stať práve jemu. Takto hazardovať v dnešnej dobe je pre mňa nepochopiteľné. Ale dobre, povedzme, že nám sa nič z toho nestane. Skončíme teraz s upozorňovaním na riziká, ktoré si nechceme pripustiť, a pozrieme sa na to, prečo mamičky publikujú fotky svojho dieťaťa na sociálnych sieťach. Vážne: prečo? Už ste sa nad tým niekedy zamysleli?  

Keď boli moje deti malé a postupne rástli, tiež sme si ich fotili, to je samozrejmé. Vyvolané fotky sme zakladali do fotoalbumov alebo skladovali v škatuliach. Keď sme ich otvorili, prezerali sme si ich v úzkom rodinnom kruhu alebo s blízkymi ľuďmi a priateľmi v súkromí domova. Nechodili sme po verejných priestranstvách a nerozhadzovali sme ich kade-tade, lebo by si ich hocikto mohol vziať a použiť tak, že by sa nám to vôbec nemuselo páčiť. Pravdupovediac, nad niečím takým sme ani len neuvažovali. Lenže tieto mamičky robia v podstate presne to isté! Ibaže nechodia po meste, ale fotky „rozhadzujú“ v internetovom priestore, kde nad nimi nemajú absolútne žiadnu kontrolu. Presne tak ako nad fotkou ležiacou na lavičke v parku alebo na chodníku na ulici.    

foto: Vlado Žák

Ponúkam na zamyslenie niekoľko možností, prečo mamičky nerozvážne publikujú fotky svojich detí na sociálnych sieťach.

1. Chýba im uznanie a obdiv. Cítia sa nedocenené. Je možné, že si tento nedostatok kompenzujú cez srdiečka, lajky a komentáre svojich virtuálnych kamarátov pod fotkami svojho dieťaťa. Ak je to tak, nemali by svoj vnútorný problém prekrývať takýmto povrchným spôsobom, ale vyriešiť ho v jeho koreňoch. Hlavne by mali prestať siahať po takomto lacnom uspokojení.

2. Majú pocit, že ich manžel, rodičia či blízki príbuzní nedokážu adekvátne oceniť krásu, šikovnosť a iné kvality ich dieťaťa. Preto prahnú po každom obdivnom slove pod jeho fotkou na sociálnej sieti.

Mali by si uvedomiť, že každý, kto im dá srdiečko alebo lajk či napíše pozitívny komentár, obdivuje ich dieťa len niekoľko sekúnd. Presne toľko, koľko mu trvá, kým to odkliká. V nasledujúcom prchavom momente existenciu mamičky i jej dieťaťa vypúšťa z mysle. Pýtate sa prečo? Je to jednoduché: lebo ho nemiluje tak ako ona. Dokonca si dovolím tvrdiť, že vo väčšine prípadov mu je jej dieťa ukradnuté. Je to tvrdé, ale verte mi, že je to tak. Na Facebooku alebo Instagrame vládne neúprimnosť a pretvárka. A hoci tam hrozia riziká s vážnym dopadom v reálnom živote, nie je to skutočný svet. Ale mamička je pre svoje dieťa skutočná! Ona je tá, ktorá ho obdivuje najviac na svete a ktorá najlepšie pozná všetky jeho kvality. A miluje ho tak ako nikto. Je ochotná položiť zaňho svoj život. Tak by ho mala prestať podsúvať na lopate krvilačnej ježibabe, číhajúcej v internetovej chalúpke.     

3. Ak sa ich netýka bod 2, bolo by treba zamyslieť sa nad tým, ako na dieťa reagujú jeho starí rodičia, ich sestra či brat. Akí sú z ich manželov hrdí tatovia. Akí sú všetci šťastní a nadšení, keď sú s dieťaťom, a ako mu prejavujú svoju lásku. Na toto by sa mali sústrediť! Dať týchto reálnych ľudí do centra pozornosti a urobiť z nich kľúčové osoby v živote dieťaťa. Oni sú nositeľmi skutočných hodnôt, reálnej lásky a podpory. Oni sú hmatateľným obohatením mamičiek i života ich dieťaťa. Čo viac si môžu priať? Ak toto pochopia, ešte stále budú potrebovať prchavé uznanie z internetu?

4. Majú potrebu chváliť sa svojou ratolesťou. Sú pyšné na to, aká je šikovná, aké robí pokroky, že je úspešná v športe, tanci alebo umení. Stojí im to za všetky tie riziká? Nie je to náhodou tak, že si svoje vlastné neúspechy či nesplnené sny v oblasti športu alebo umenia kompenzujú takýmto spôsobom? Cez svoje dieťa? Kiež by sa nad tým zamysleli a zjednali nápravu.

5. Sú frustrované z toho, že na materskej stratili väčšinu pôvodných sociálnych kontaktov. Myslím tých reálnych. Stále sú v jednom kole: starostlivosť o dieťa, upratovanie, varenie, nákupy… Manželia sú málo doma a ich mamy im nepomôžu, lebo pracujú, prípadne bývajú ďaleko. Niekedy toho majú plné zuby a padajú únavou. Chápem, že v takejto situácii môže byť únik na sociálne siete zaujímavým spestrením a výživným dopingom. Zvlášť, keď môžu svoj život vylepšiť štylizovanými fotkami svojho krásneho potomka a vytvoriť ilúziu dokonalosti, ktorej samy na pár minút podľahnú. Mali by si však uvedomiť, že je to nebezpečná pasca. Útek pred problémami do hyperreality je rovnako nebezpečný ako neliečená rakovina.

Takýmto mamičkám by som teraz veľmi rada niečo prezradila: aj keď ste strhané, neupravené, strapaté a máte kruhy pod očami, pre vaše dieťa ste tou najkrajšou bytosťou na svete. Vaša ratolesť visí na každom vašom slove a pohľade, aj keď ste nervózne alebo nahnevané. A keď ste fyzicky vyčerpané a na smrť unavené, v očiach vášho drobčeka ste väčšie a silnejšie než najmocnejší obor. Hoci máte pocit, že ste emocionálne vyprahnuté, vaše náručie je pre vaše dieťa bezpečným a láskyplným útočiskom, o ktorom nikdy ani na zlomok sekundy nezapochybuje.

Verte mi, moje milé, že s krízami, akými práve prechádzate, má skúsenosti každá z nás. Svedčia o tom, že ste starostlivé, pozorné a milujúce matky. Prežívate jedinečný čas, aký môžete so svojím dieťaťom mať. Teraz vás potrebuje tak ako nikto na svete. Toto jedinečné obdobie pominie, keď vaše dieťa podrastie a jeho životný obzor sa rozšíri. Prídu nové podnety z iných zdrojov. Preto využite tento čas naplno. Teraz a tu. Viem, že niekedy je to veľmi ťažké, ale zatnite zuby a myslite na to, že všetko zlé a nepríjemné raz pominie. Zato krásne chvíle, ktoré máte so svojím dieťaťom, zostanú vo vašej mysli natrvalo a budú žiariť ako diamanty. Nepotrebujete sa o ne deliť s cudzími ľuďmi na internete. Alebo si stále myslíte, že áno?

foto: Vlado Žák

Odborníci z oblasti psychológie a kriminalistiky radia: ak chcete zverejňovať fotky svojich detí na internete, určite to nerobte pravidelne, ale len raz za čas. Nezverejňujte s fotkami detailné informácie ako meno dieťaťa, jeho vek, bydlisko, miesto, kam chodí do školy, aké krúžky navštevuje, ako trávi voľný čas. Nikdy nepublikujte zábery, na ktorých je dieťa samo. Dbajte na to, aby bolo v náručí dospelej osoby. Keď je väčšie, nech je v zábere v bezprostrednej fyzickej blízkosti otec, matka alebo iný blízky dospelý.

Nech už sú dôvody, pre ktoré mamičky publikujú fotky svojich ratolestí na internete akékoľvek, odporúčam, aby potlačili svoje doterajšie pohnútky a s láskou a nehou sa pozreli na všetky tie zábery. Uvidia svoje krásne, milé dieťa v rôznych situáciách. Vo chvíľach, keď naňho boli hrdé. V situáciách, keď bolo na seba hrdé ono. Vtipné a milé momentky, pri ktorých sa smiali spolu alebo len ony, lebo je to ešte len malý drobček. Úsmevy ich dieťatka. Jeho čistý, nevinný a láskyplný pohľad, pohľad do ich očí. Toto všetko zaznamenali a zverejnili.

Áno. Sú to tie najintímnejšie chvíle, aké môže matka s dieťaťom zažiť! Sú to pohľady a úsmevy určené len a len pre ňu! Sú to tie najvzácnejšie momenty a ona ich tak lacno „predala“ do čiernej diery internetu, v ktorom prevláda dekadencia a úpadok!

To nevinné stvorenie netuší, že jeho fotky sú verejne zdieľané. Čo ak sa raz na ne prekvapene pozrie a so smútkom v hlase sa mamy opýta: „Mami, prečo si túto fotku dala von? Na tú chvíľu sa pamätám, akoby to bolo včera. Bolo to nádherné a bolo mi s tebou tak dobre! Áno, krásne sa usmievam. Ale usmievam sa na teba! A tu vidím, že to komentovali ľudia, ktorých vôbec nepoznám. Prečo, mami…?“ Čo mu odpovie?     

Autorka: Daria Ziminová