Všetky dôvody na strachy tvoríme my sami. Sudca býva v nás, my sme mu dovolili ubytovať sa v našom vnútri a parazitovať tam. My sme aj zodpovední za všetky naše reakcie. Príčina, ako čo prežívame, je v nás. Sú to stretnutia nášho vnútra s vonkajšími vplyvmi. Len tak sa o sebe môžeme veľa dozvedieť. Naše stavy, vnútorné naladenia, reagovania, to je odozva toho, čo v nás je. Kto sme, kým sme. Je to o našej hlave, duši, tak sa pozrime dovnútra. Viňme za svoj stav akúsi vonkajšiu silu a oslepneme smerom k sebe.
Ak nás teda čosi bolí, tak sa pokúsme zmeniť, aby naša reakcia bola nabudúce iná a pocit zo seba harmonickejší. Buďme k sebe trpezliví, verme si, že to zvládneme. Ján Kalinčiak pred sto päťdesiatimi rokmi vyslovil toto: „Bez práce a tvojej účasti ani samé božstvo s tebou neurobí zázraky.“ Vidíte, jemu stačila jedna veta, mne je jedna kapitola málo.
Ako život prináša bolesť, prináša aj radosť. Raz je čistá obloha, inokedy prší. Bez hôr by nebolo údolí. Bez slnka by nebolo nocí ani svetlých dní. Tak sa aj láska o chvíľu dokáže premeniť na nenávisť. Všetko sa pohybuje v nekonečnom kolobehu, to len človek naivne sníva, že trápenia pominú a zostane len spokojnosť a veselosť. Nejde to.
Rovnako tak je hlúposť, aby sme hospodársky a ekonomicky iba napredovali. Je to proti prírode. Aj keby do nej človek nezasahoval, napriek tomu nastane zničenie lesa či vyschne jazero. Nie je možný len zisk, nárast, existencia iba kladných čísiel. Sínusoida sa potrebuje preklopiť aj do zápornej amplitúdy. Ak sa obzrieme do dejín ľudstva, napredujeme. Ale nešlo by to bez epidémií, vojen, chorôb, zemetrasení, klimatických katastrof. Mínusové hodnoty ľudstvo vždy zobúdzali, robili ho mocnejším, rovnako ako psychická bolesť podnecuje človeka prebrať sa.
Analogicky choroba prináša bdelosť. Prebúdza nás do súcitu, vďaka nej sme oveľa viac vnímavejší nielen voči sebe, ale aj voči okoliu. Radosť rozptyľuje, konzum a pohodlie robia ľudí povrchnejšími, vedomie ochabuje. Bolesť nás učí pochopeniu a tolerancii. Všetko, čo nás utláča a obmedzuje, nás navádza preberať zodpovednosť za činy, vziať život do vlastných rúk.
Nepríjemné veci sú pre nás veľmi potrebné. Nič na svete nás totiž nestretne náhodne. Sú to cielené injekcie, „preber sa, oprav, zasuň do seba nový modul, postúp“. Na to, aby skokan cez latku prekonal novú výšku, musí pred skokom mierne klesnúť, aby zapéroval a dokázal sa odraziť.
Preto nás anjeli niekedy zatiahnu až na samotné dno. Od dna sa odráža najlepšie, veď to skúste, keď budete najbližšie v bazéne. Z dna sa už nedá viac klesnúť, odtiaľ sa dá iba stúpať.
Autor: Pavel „Hirax“ Baričák
text je úryvkom z knihy, neprešiel redakčnou jazykovou úpravou
Článok je úryvkom z knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka Šlabikár šťastia 5., Psychický obor – s láskavým súhlasom autora. Viac o knihe nájdete TU.
