Digitálny minimalizmus: Aký bol môj prvý mesiac bez sociálnych sietí?

Prečo som sa rozhodol pre digitálnu očistu? Aké náročné bolo odstrihnúť sa od online sveta a čo to prinieslo? Chcem sa s vami podeliť o moje pocity a postrehy z digitálneho minimalizmu, ktorý som si vyskúšal.

Čo ma motivovalo vypnúť online svet?

Rozmýšľal som nad tým už najmenej rok, chýbala mi však odvaha. K rozhodnutiu odísť z digitálneho sveta mi najviac pomohli tieto knihy:

Buď, kde si – Štěpán Smolen

Autor píše o tom, ako bude vyzerať epitaf na náhrobku človeka dnešnej doby. Keď som si predstavil, že som ním ja, striaslo ma:

„Bol to zdatný konzument. Za život zhltol 12 200 filmov, prečítal 200 000 správ a videl 300 000 fotiek. Napísal X-tisíc esemesiek a Y-tisíc tweetov. Mnoho toho zhltol, mnoho vyvrhol, nech mu je zem ľahká!“

Digitálny minimalizmus – Cal Newport

Vďaka tejto knihe som pochopil, ako nás technológie obmedzujú a frustrujú. Ako technologické firmy zarábajú na ekonomike pozorností a do akej miery sociálne siete ovplyvňujú našu psychiku. V knihe však nájdete aj konkrétny návod, ako odísť z online sveta tak, aby to spôsobilo čo najmenej škody.

Konverzie – Váha hlbín

Posledným silným podnetom boli slová piesne, ktoré odzneli na poetickom večeri Konverzie. Nechcem byť patetický, ani to preháňať s filozofiou zmyslu života, no keď som sa nad týmito slovami zamyslel, prišlo silné uvedomenie si, čo je v mojom živote dôležité a čo zbytočné:

„Za čo človek dušu vymení, za čo vymení svoju tvár? Aby celý svet získal? Aby veľkým sa stal? A na konci jeho dní, keď zostane sám, bohatstvo, ktoré si hromadí, premení sa v prach.“

7 krokov na ceste k digitálnemu minimalizmu

#1 Prestal som sledovať médiá

Ešte pred tým, ako som odišiel zo sociálnych sietí, prestal som čítať Denník N, SME-čko a vlastne aj všetky online médiá. Detox som mal aj od rádia, novín a telky (ktorú nemám už pár rokov).

Tlak, chaos a hluk v mojej hlave zrazu utíchol. Dokázal som znovu slobodne rozmýšľať o tom, aký druh informácií skutočne potrebujem pre svoj život. Začal som reflektovať svoje správanie a následne som sa rozhodol pre digitálnu očistu.

#2 Minimalizoval som e-maily

Nastavil som si automatickú odpoveď po vzore Tima Ferrisa, že na všetky e-maily budem odpovedať v lehote 3 dní. Zistil som totiž, že vždy, keď som si išiel pozrieť e-mailovú schránku, skončil som na Instagrame.

Denne som na mail chodil aj desať až dvanásťkrát. Vlastne vždy, keď mi prišla nejaká notifikácia o prichádzajúcej pošte. Tento svoj návyk som zmenil na 2 kontroly mailov denne: o 12.30 pred odchodom na obed a o 15.30. Ak som aj neodpovedal na všetky správy, stále som mal dvojdňovú rezervu.

#3 Naplánoval som si alternatívnu aktivitu

Autor knihy Digitálny minimalizmus, Cal Newport, radí naplánovať si aktivity, ktorým sa chcete venovať v čase, ktorý ušetríte tým, že nebudete na sociálnych sieťach. A to ešte predtým, ako z nich odídete. Vďaka tomuto kroku nebudete mať prázdne okno, ktoré by ste mali nutkanie vyplniť rolovaním obrazovky. Ja som sa rozhodol získaný čas využiť na pravidelnú osobnú modlitbu, čas s rodičmi a stretnutia s priateľmi. Fungovalo to.

#4 Vypol som všetky upozornenia na všetkých zariadeniach

Dokonca aj tie, ktoré som potreboval mať zapnuté, čiže sms a telefonáty. Zistil som to však až po dvoch dňoch, keď mi bolo divné, že mi nikto nevolá a nepíše (sms-ky chodili, len bez upozornení 😀 ).

Takže po úprave zostali vypnuté len sociálne siete. A ja som si náramne užíval to ticho (žiadne cinknutia, žiadne vibrovanie). Následne som o mojej digitálnej očiste informoval svoje okolie, aby sa klienti, kolegovia a priatelia zbytočne nedovolávali mojich odpovedí na Messengeri či v komentároch.

#5 Založil som si súkromný Instagram

Zostala tu však dilema, ako byť v kontakte s ľuďmi, ktorí sú odo mňa vzdialení alebo o ktorých potrebujem vedieť, či práve pracujú a môžem s nimi komunikovať, alebo sú na dovolenke. Založil som si preto súkromný Instagram a dal som follow len 16-tim profilom.

Vďaka tomu som zostal v kontakte s úzkym okruhom priateľov, kolegov a projektov. Stačilo, že som raz za 3 dni strávil na IG 30 sekúnd, a vedel som to najdôležitejšie. Ak som chcel niečo vedieť o ostatných priateľoch, musel som si dať tú námahu zavolať im, stretnúť sa s nimi či inak si zistiť, ako sa majú.

#6 Odinštaloval som si aplikácie

Zbavil som sa asi 15-tich aplikácií, ktoré mi kradli čas. Medzi nimi bol LinkedIn, Twitter, WhatsApp, Facebook, TikTok či Trello.

Keď som od tohto momentu mal nutkanie pozrieť si, čo je nové v online svete, mal som prirodzenú prekážku dostať sa k žiadanému obsahu. Na každom účte som si zároveň zmenil heslo na také komplikované, aby som si ho nezapamätal. Takže kým sa mi podarilo prihlásiť späť na FB, radšej som to vzdal.

#7 Nastavil som si na mobile režim Nerušiť

A rozhodol som sa mať ho zapnutý 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Áno, aj počas práce. Bol to náročný krok, pretože som v sebe mal ten blbý pocit, že musím byť ľuďom k dispozícii.

Zistil som však, že za celý mesiac mojej digitálnej očisty nebolo nič také dôležité, čo by som musel počuť alebo riešiť v priebehu minúty. Každý problém počkal hodinku – dve, kým som si mobil skontroloval a zavolal späť.

Bol som naozaj celý mesiac bez sociálnych sietí?

Aby som sa vyhol zbytočnej kritike v komentároch, verejne priznávam, že som svoju digitálnu očistu nedodržiaval militantným spôsobom. Na sociálne siete som z vlastnej iniciatívy nechodil vôbec, avšak bez úplného povšimnutia neboli.

Moje nové digitálne návyky si vyžadovali „ochranné opatrenia“. Keďže nie každý si všimol, že som naozaj odišiel zo sociálnych sietí, cca raz – dvakrát za týždeň som si na 60 sekúnd otvoril správy na Facebooku či spomínanom Instagrame, aby som ľudí odkázal na mail, prípadne ich požiadal o telefonát.

Ak som pracoval na nejakej kampani, prísne som sledoval svoje správanie, aby som bol na sociálnej sieti iba za účelom napr. analýzy pre nášho klienta a neskĺzol k bezbrehému surfovaniu. Z 3 hodín denne na sociálnych sieťach sa tak stali len 3 minúty týždenne.

Čo priniesol mesiac digitálnej očisty?

Nepoznaný a absolútne nový vnútorný pokoj. Ak vám v živote chýba pokoj, tak vám garantujem, že digitálny minimalizmus vám ho vráti. 

Prestal som byť nervózny. Dokonca viacero ľudí v mojom okolí spozorovalo, že nesiem v sebe pokoj, čo ma úplne dostalo, pretože som si to sám neuvedomoval a som za to nesmierne vďačný.

Prestal som kĺzať po povrchu a riešiť zbytočnosti. Tým, že som si nezahlcoval hlavu somarinami, dokázal som sa sústrediť na to, čo je v mojom živote naozaj dôležité (viera, vzťahy, firma, Show your talent).

Získal som strašne veľa času. Podľa štatistík som len na mobile trávil 6 – 8 hodín denne. Počas digitálnej očisty to nebolo viac ako hodinu a pol. Fascinujúce. 

Mal som oveľa viac času pre seba, ktorý som využil na sebareflexiu svojho správania. Ak som spravil niečo, čo nebolo dobré a čo sa mi nepáčilo, v tichu som to dokázal vyhodnotiť a hneď nasledujúci deň zmeniť

Naučil som sa nezapĺňať si hlavu povrchnými myšlienkami. Autor knihy Buď, kde si píše, že „Duša je studnička – keď ju prehĺbiš, tak sa očistí, keď ju zasypeš, tak zmizne.“

Bežne som za jeden deň prečítal 15 – 25 spravodajských článkov. Nahováral som si, aké je dôležité byť neustále informovaný a vedieť o všetkom. Počas digitálnej očisty, ktorá trvala o čosi viac ako mesiac, to bolo asi 7 článkov dokopy. Ani tie som však celé nedočítal. Len si predstavte, aké oslobodenie to prinieslo mojej mysli, mojim emóciám, aj môjmu duchu.

Okrem toho som začal pravidelne športovať. Kým minulý rok som na plaváreň chodil raz až dvakrát za mesiac, teraz to bolo dva až tri razy týždenne. Moje telo sa dalo dokopy a nabralo druhý dych.

Mohol by som pokračovať ešte veľmi dlho vymenúvaním benefitov, ktoré som odchodom zo sociálnych sietí získal. Ale asi ste už pochopili, čo som týmto článkom chcel povedať.

Bola to pre mňa fascinujúca skúsenosť. Kto nezažije, neuverí. Ako píše Cal Newport, keď sa vrátite späť do digitálneho sveta, už sa naň nedokážete pozerať tými istými očami.

Zrodila sa vo mne túžba po digitálnom minimalizme

V momente, keď píšem tento článok (po takmer dvojhodinovej prechádzke, ktorú som si mohol dovoliť vďaka ušetrenému času na sociálnych sieťach), ešte neviem, či chcem v digitálnej očiste pokračovať aj ďalší mesiac.

No jedno je isté, určite nebudem na Facebooku ani Instagrame strácať tak veľa času ako minulý rok. Zrodila sa vo mne túžba po digitálnom minimalizme. Preto budem v nasledujúcich dňoch pokračovať v budovaní mojich nových digitálnych návykov. Sám som zvedavý, kam ma táto cesta dovedie.

Takže pre dnešok platí, že nemá zmysel písať mi na Facebooku alebo Instagrame. Radšej mi pošlite mail, zavolajte alebo, ak to bude potrebné, stretnime sa.

Nechcem si na svojom náhrobnom kameni nájsť epitaf s počtom statusov a smajlíkov, ktoré som za svoj život rozdal. Túžim žiť plnohodnotný život, plný radosti a slobody ducha. Vyskúšajte, možno to chytí aj vás.

Autor: Jaroslav Dodok

Autor sa 7 rokov venuje marketingu, médiám a vzdelávaniu, bloguje na https://www.jaroslavdodok.com/

Foto: súkromný archív autora