56. HOREHRONSKÉ DNI SPEVU A TANCA, HEĽPA

V dňoch 24. – 26. júna 2022 sa v Heľpe konal 56. ročník jedného z najstarších folklórnych festivalov na Slovensku, Horehronské dni spevu a tanca. Organizátormi tohto krásneho podujatia bolo Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici a obec Heľpa.

***

Stretla som sa s Mgr. Tatianou Salajovou, riaditeľkou Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici, s Petrom Hyriakom, starostom obce Heľpa, a s Mgr. Tatianou Urbanovou z úseku tradičnej ľudovej kultúry Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici, aby som o festivale získala informácie takpovediac z prvej ruky.

***

S prehľadom a ľahkosťou

Je piatok, 24. júna, dopoludnie. Areál amfiteátra v Heľpe ešte zíva prázdnotou, pretože jeho brány sa prvým návštevníkom otvoria až večer. Na pozadí to však bzučí ako v úli. Organizátori festivalu, zvukári, technici, prevádzkovatelia predajných stánkov a stánkov s občerstvením, remeselníci, včelári, mastičkári, bylinkári, organizátori sprievodných podujatí (tvorivé dielne, workshopy, tanečné a spevácke domy)… Všetci sa venujú prípravným prácam, aby všetko, čo sľubuje oficiálny program festivalu, bezchybne fungovalo.

V roli akreditovanej novinárky mám výsadu a zároveň česť nasávať neoficiálnu atmosféru pred oficiálnym zahájením festivalu. Je to zvláštny, priam magický moment. Vidím, že organizátori majú plné ruky práce, ale zvládajú ju s prehľadom a ľahkosťou. Cítim z nich radosť a pozitívne napätie. V nasledujúcom rozhovore mi všetci traja postupne odhaľujú zdroj, z ktorého všetku tú pozitívnu energiu a ľahkosť čerpajú.

***

S kolenami pod bradou

Som v základnej škole v Heľpe, kde je Informačné stredisko festivalu. Spolu s pánom starostom Hyriakom, pani riaditeľkou Salajovou a pani Urbanovou sedíme v polkruhu na maličkých stoličkách v triede heľpianskych prváčikov. Nebol to úmysel. Vošli sme do najbližšej prázdnej triedy, a až keď sme z lavíc zložili stoličky a posadili sa, uvedomili sme si, že sedíme s kolenami takmer pod bradou.

Nikomu z prítomných to však nevadí. Všetci sú pozitívne naladení a usmievajú sa. V tejto situácii vidím symboliku: tak ako prváčikovia začínajú svoj nový život v škole, svoj život práve začína 56. ročník heľpianskeho festivalu. Okrem toho sú moji traja spoločníci rovnako milí, bezprostrední a otvorení, ako bývajú deti. A to si veľmi vážim, pretože takáto úprimná otvorenosť nám často veľmi chýba. Je totiž komunikačným mostom medzi ľuďmi, vďaka ktorému sa nám otvárajú nové možnosti byť múdrejšími a lepšími. Môže si novinár priať lepšie podmienky na rozhovor?

***

Začiatky festivalu

Pán starosta Hyriak si na úvod krátko zaspomínal na svoje detstvo v Heľpe: „Podujatie som vnímal už ako malý chlapec. Aj keď som bol orientovaný viac na šport ako na folklór, prirodzene som sa zapájal do súvisiacich akcií, tak ako každý občan v našej obci. Pre nás je to veľká česť!“

Pani riaditeľka Salajová vysvetľuje, že v prvých ročníkoch festivalu sa prezentovali folklórne zoskupenia z tunajšieho regiónu: „Bol to vtedajší okres Banská Bystrica, dnes sú to okresy Brezno a Banská Bystrica. Táto pôvodná myšlienka je zachovaná dodnes.“ Na festivale vystupujú detské folklórne súbory a folklórne skupiny z obcí od Telgártu až po Badín, takisto z Brezna a Banskej Bystrice. V súčasnosti pozývajú aj súbory z iných regiónov, „… pretože programová ponuka je pestrá. Ale regionálny program musí byť vždy. Túto myšlienku 1. ročníka zachovávame dodnes.“

Pán starosta Hyriak poukazuje na to, že pôvodná myšlienka prezentácie regionálneho folklóru je zakomponovaná aj v názve festivalu. Sú to predsa „Horehronské dni“.

***

Zaujíma ma pôvod myšlienky zorganizovať festival v Heľpe. Pani riaditeľka Salajová hovorí: „Myšlienka vznikla v Osvetovom dome, čo je pôvodný názov Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici.“ Zrodila sa v hlavách osvetárov, medzi ktorými bol dominantnou osobnosťou pán Juraj Kováč. „Rozmýšľali, kde by mohli festival zrealizovať. Začali v Telgárte, prešli Šumiacom a Pohorelou, až sa dostali do Heľpy, kde sa stretli s maximálnou ústretovosťou. Takže základy heľpianskych slávností položili osvetári a občania obce Heľpa.“

Pán starosta dopĺňa, že kľúčovými ľuďmi, ktorí pôvodnú myšlienku festivalu intenzívne uchopili a poskytli jej plnú podporu, bez ktorej si festival dodnes nevedia predstaviť, boli aj pedagógovia obecnej školy. Pani riaditeľka hovorí: „Keď osvetári hľadali priestor pre umiestnenie amfiteátra, našli ho práve tu, pri škole, ktorá sa stala dobrým zázemím pre účinkujúcich.“ Spomína ďalšie osobnosti, ktoré boli pri zakladaní festivalu: pedagóg Jozef Murín a pán Juraj Halaj z Pohorelej, neskorší riaditeľ školy, ktorý bol v tom čase zástupcom riaditeľa.

Pán starosta Hyriak hovorí, že pedagógovia boli pre festival takí zanietení, že chodili so žiakmi do terénu za školou vykopávať ryhy, ktoré boli základom pre amfiteáter: „Na začiatku sa tancovalo na obyčajných doskách, okolo ktorých boli vystavené brezy na spríjemnenie prostredia a dodanie istého charakteru. Samozrejme, že amfiteáter prešiel počas vývoja festivalu niekoľkými rekonštrukciami a jeho dnešná podoba sa líši od pôvodnej.“ Súčasná kapacita je cca 3-tisíc miest na sedenie.

***

Na tohtoročnom festivale bola v sobotu 25. júna uvedená do života publikácia „Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe, 55 rokov“. Ak sa podrobnejšie zaujímate o bohatú minulosť, prítomnosť, ale i budúcnosť festivalu, určite si ju zaobstarajte. Kniha je výsledkom systematického popisovania a dokumentovania tohto veľkého a významného podujatia, za čo patrí jej tvorcom i všetkým zúčastneným veľká vďaka!

foto:  Milan Štefánik | @jimi_photographer

***

Tota Heľpa, tota Heľpa, to je pekné mesto…

Pýtam sa pána starostu, čím je obec Heľpa špecifická. Reaguje: „Odpoveď je jednoznačná. Život v Heľpe si nevieme predstaviť bez folklóru. Nie je to len moje subjektívne posúdenie. Počúvam to v každej sfére, s ktorou prichádzam do styku.“

Pani riaditeľka Salajová hovorí: „Heľpiansky folklór upútal aj Karola Plicku. Svedčia o tom jeho krásne fotografie z 30. rokov minulého storočia.“ Pán starosta dodáva: „V 30. rokoch sa tu utvorila úzka skupina ľudí, ktorých fascinovalo tunajšie prostredie a kultúra.“

okno rodinného domu v Heľpe počas festivalu|foto:  Milan Štefánik|@jimi_photographer

Je skutočne krásne, že táto folklórna línia je v Heľpe živá dodnes. Obyvatelia obce festivalom doslova žijú, videla som to na vlastné oči. Priedomia a záhradky majú dokonale upratané a vyzdobené. Okná si skrášľujú krojovanými bábikami a inými folklórnymi artefaktami. Mnohí Heľpania sú do festivalu priamo zapojení a aktívne prispievajú do celkového koloritu festivalového víkendu. Podľa pána starostu je to najväčšie podujatie, aké sa u nich koná, a obyvatelia ho vnímajú ako veľkú prestíž.

priedomie rodinného domu v Heľpe počas festivalu|foto:  Milan Štefánik|@jimi_photographer

***

Sviatok Horehroncov braný s plnou vážnosťou

Pán starosta Hyriak sa priznáva: „Mám veľmi rád ľudí a som rád, keď sa stretávajú, sú k sebe milí a zabávajú sa. Náš festival ponúka okrem umeleckej a odbornej stránky aj srdečnosť. Každého tu vítame s otvoreným srdcom.“ S nadšením opisuje, ako sa na festivale stretáva nielen celá dedina, ale celé Horehronie, priatelia a príbuzní roztratení po celom svete. Hovorí, že v Heľpe sú všetci doma: „Pre nás to nie je len folklórny sviatok. My to berieme ako sviatok Horehroncov. A berieme to s plnou vážnosťou!“

***

Pani Tatiany Salajovej sa pýtam, čo pre ňu v roli riaditeľky Stredoslovenského osvetového strediska festival znamená. Hovorí, že už od 1. ročníka to bolo pre jej predchodcov najväčšie podujatie. A tak je tomu aj teraz: „Podľa toho k organizácii festivalu pristupujeme – adekvátne k obsahovej náplni a celkovému objemu. Príprava sa realizuje rok dopredu, kedy je stanovená programová a dramaturgická rada.“

Pani Tatiana Urbanová dodáva: „Z hľadiska Stredoslovenského osvetového strediska je pre nás na heľpianskom festivale vzácne to, že popri ostatných aktivitách, ktoré robíme v meste, sa takéto obrovské podujatie koná v regióne. Aj preto ho chceme stále živiť.“

Pani riaditeľka Salajová hovorí: „Posledné 2 desaťročia sa ustálila 3-dňová dramaturgia, od piatku do nedele. Pôvodne to bol 2-dňový festival. Scénické komponované programy sa konajú v amfiteátri. Ďalším výborným priestorom je farský dvor a okolie, kde sa realizujú výstavy a menšie programy so špecifickým zameraním. Rozhodli sme sa, že predstavíme nárečia obcí nášho regiónu, vývoj tradičného odevu všetkých obcí a jeho rôzne varianty. Úzko spolupracujeme s Horehronským múzeom v Brezne, ktoré tu pravidelne realizuje svoje výstavy. Je to múzeum, ktoré má etnografiu veľmi dobre spracovanú. Ďalším priestorom je námestie v Heľpe, kde sa koná tradičný jarmok, na ktorom sa predstavujú remeselníci z nášho regiónu. No pozývame aj remeselníkov z ostatných regiónov, hlavne z Liptova, Spiša a Podpoľania.“

Tatiana Urbanová pokračuje v rozprávaní o novom priestore s názvom Na pľaci: „Tento rok ho uvádzame do života a veľmi sa z neho tešíme. Pri väčšine programov, ktoré spomínala pani riaditeľka, divák sedí. Na pľaci sa realizujú také aktivity, pri ktorých sa návštevníci festivalu priamo zapájajú do tradičnej kultúry. Môžu si zaspievať a zatancovať v speváckych a tanečných domoch, kde máme fantastických lektorov.

Špecialitou nášho festivalu je spoločné spievanie divákov v hľadisku s Jankou Ambrózovou. Robíme ho už tretíkrát, v amfiteátri, medzi jednotlivými programami. Je to obrovská sila! Najprv sme chceli vyučovať piesne, ale Janka ako lektorka veľmi rýchlo pochopila, že nemusí vyučovať, lebo tu ľudia vedia spievať. A to je skvelé.“

Tieto spoločné spevy sú jedným z nástrojov, ktorým sa organizátori snažia rozvíjať tradičnú kultúru tak, aby bola bežnou súčasťou života dnešných ľudí. Účasť na týchto spoločných spevoch je zážitkom, ktorý v návštevníkovi festivalu dokáže pozitívne rezonovať ešte veľmi dlho.

foto:  Milan Štefánik | @jimi_photographer

***

Čo je na organizácii festivalu najťažšie?

Pani riaditeľka Salajová odpovedá bez zaváhania: „Rozpočet.“ (všetci prítomní sa okamžite rozosmejú) Pani riaditeľka ďalej vysvetľuje: „Pri realizovaní takýchto typov podujatí sú peniaze veľmi potrebné. Tak ako pri všetkom. Čím väčšie podujatie, tým vyšší rozpočet. Financie sa snažíme získať z dotačných systémov, píšeme projekty, prispievame z rozpočtu našej inštitúcie, takisto pán starosta z obce.“

Pán starosta dodáva: „Kultúra nie je pre nás zdrojom zárobku. Nepotrebujeme vytvárať zisk. Práve naopak. Keď skončíme na nule, tak sa tešíme. Ale nie je jednoduché pokryť to rozpočtovo, hlavne keď prídu profesionálne súbory, ako dnes Lúčnica. Festival robíme tak, aby bol blízky ľuďom. Aby tých, ktorí si ho prídu užiť, ekonomicky nezaťažoval. Okrem toho sa vždy snažíme o to, aby nebol komerčne zameraný. Umelecké kritériá sú prvoradé. Na javisku dávame priestor aj takým súborom, ktoré nemajú inde toľko možností na vystúpenie, hlavne nie s takým plným hľadiskom, aké je tu v Heľpe.“

foto:  Milan Štefánik | @jimi_photographer

***

Stúpa, klesá alebo stagnuje záujem Slovákov o tradičnú kultúru?

Pani riaditeľka Salajová odpovedá: „Osobne si myslím, že rastie. Aj preto sa v oblasti dramaturgie musíme posúvať ďalej, hľadať nové formy uvádzania tradičnej kultúry smerom k divákom.“ Z tohto hľadiska rozdeľuje Slovákov do troch skupín: 1. folkloristi, 2. laická verejnosť, ktorej sa folklór páči a oceňuje jeho umelecké aspekty, 3. deti.

Svoju pozornosť sústreďujú na všetky 3 skupiny. Deti sú vedené k folklóru na základných školách nielen na Horehroní, ale aj v mestách: „Naša tradičná kultúra je to, s čím sa musíme identifikovať. Potrebujeme si k nej vytvoriť vzťah, a s tým treba začínať od detí.“

Pani Urbanová dodáva: „Občas sa stretávam s názorom, že záujem ľudí o folklór klesá. Vždy sa nad tým zamyslím a skúmam, či je to naozaj pravda. A potom prídem na festival do Heľpy a poviem si, že to pravda nie je. Folklorizmus je najmasovejšie hnutie na Slovensku. Keby záujem o tradičnú kultúru klesal, tak by festivaly neboli plné.“

Pán starosta pridáva na ilustráciu osobnú skúsenosť: „V jednom z našich ročníkov sme vzdávali poctu viachlasnému spevu. Na javisku bolo 300 účinkujúcich a všetci spoločne začali spievať. 2 500 ľudí v hľadisku sa takisto postavilo a všetci spoločne spievali Na Kráľovej holiTota Heľpa. Som chlap a hocičo ma nerozhodí, ale mám zimomriavky, len keď o tom rozprávam. Bolo to neskutočné! Takže ak má niekto pochybnosť o tom, či záujem o folklór u nás stúpa, nech sa príde pozrieť do Heľpy. Keď to zažije na vlastnej koži, bude mať jednoznačnú odpoveď. Folklór nemôže zaniknúť, ani sa posunúť niekam do úzadia, pokiaľ budeme všetci intenzívne pracovať na jeho udržaní a rozvoji.“

V Heľpe sa im to určite darí. Svedčí o tom aj detský folklórny festival, ktorý v Heľpe funguje 26 rokov. Pán starosta Hyriak dodáva: „Chceme, aby po nás prišla generácia, ktorá povie: Áno, tradíciu sme udržali. A posunieme ju ďalej.“  

Myslím si, že posledná veta pána starostu Petra Hyriaka vystihuje vo svojej hĺbke základný atribút každej ľudskej bytosti: potrebu udržania tradičných hodnôt, lebo len cez ne sa vieme identifikovať s našou kultúrou. A len cez takúto identifikáciu sa dokážeme národne aj individuálne zadefinovať. Pretože bez takéhoto zadefinovania strácame národnú aj individuálnu identitu. Človek bez identity sa stáva manipulovateľným a prichádza o slobodu a ľudskú dôstojnosť.

foto:  Milan Štefánik | @jimi_photographer

***

Na záver…

Čo je tým zdrojom, z ktorého pramení radosť a pozitívne napätie troch hlavných organizátorov, ktorý som spomínala na začiatku rozhovoru? Je to srdce, s ktorým vstupujú do organizovania festivalu, a v ňom láska, ktorú prechovávajú k odkazu našich predkov. Tie sa snúbia s ich umom, organizačnými schopnosťami a usilovnosťou, čoho výsledkom je fantastický festival Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe. Môžem to smelo potvrdiť na základe vlastnej skúsenosti!

***

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor pani Mgr. Tatiane Salajovej, riaditeľke Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici, pánovi Petrovi Hyriakovi, starostovi obce Heľpa, a pani Mgr. Tatiane Urbanovej z úseku tradičnej ľudovej kultúry Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici. Vážim si to, že mi venovali svoj vzácny čas napriek tomu, že boli vo fáze vrcholných príprav pred otvorením festivalu. Želám im veľa zdravia a síl do ďalších aktivít. A prajem im, aby sa im aj v ďalších ročníkoch heľpianskeho festivalu darilo napĺňať ich túžbu prinášať ľuďom tie hodnotné prvky z minulosti, ktoré sú bytostne naše, slovenské.   

V ich mene vás, milí naši čitatelia, srdečne pozývam na 57. ročník Horehronských dní spevu a tanca, ktorý sa uskutoční 23. – 25. júna 2023 v Heľpe. Ako povedal pán starosta Peter Hyriak, všetci budete srdečne vítaní.

Autorka: Mgr. Lenka Jalilah, PhD., šéfredaktorka

Všetky fotografie v článku boli zhotovené na 56. ročníku Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe.

Celú galériu festivalových fotografií nášho redakčného fotografa Milana Štefánika si môžete pozrieť tu: 56. Horehronské dni spevu a tanca, Heľpa.