Každý človek je v inej situácii, niekto začína podnikať, iný už podniká, niekto má viac či menej skúseností. Niekto stojí na rázcestí života a prešľapuje na mieste. Presne k tomu by som chcel povedať nespochybniteľný fakt, že ak stojíte na mieste a neviete sa rozhodnúť, či pôjdete doľava, alebo doprava, je vcelku jedno, ktorým smerom sa vyberiete. Podstatné je, že sa rozhodnete veľmi rýchlo a vyštartujete. Cieľ cesty môžete kedykoľvek prehodnotiť a zmeniť, ale čas, ktorý ste spotrebovali na rozhodovanie, už nikdy nevrátite. Ak ste niekedy mali tento problém, možno vám chýbala práve táto informácia.
Mal som osemnásť rokov, prázdne vrecká, v ruke živnostenský list a hlavne nepredstaviteľnú chuť niečo robiť. Dnes už viem, že tá sila bola moja túžba po živote. Keď si človek zráta všetky náklady, dane a odvody, tak ani nemá chuť s niečím začať. Nebol som z tých, čo by si vopred robili siahodlhý podnikateľský zámer, vypracovávali stratégiu, nič som komplikovane neprepočítaval, ničím som si nelámal hlavu, a preto ma nič neodradilo. Jednoducho som vyhrnul rukávy a robil som všetko najlepšie, ako som vedel. Rátať som začal až neskôr. Ale až keď som dospel, pochopil som, že aj tak rátam zbytočne, lebo systém a zákony sú nastavené tak, že sa proste nedajú dodržiavať. Takže sa od nás podnikateľov požaduje, aby sme robili nemožné. Je to nedosiahnuteľný stav, ale my sa k nemu musíme priblížiť čo najviac.
Ozajstný šéf je ten, čo má svoju firmu pod kontrolou, je prirodzenou autoritou a od podriadených dostáva hotový produkt. To posledné je podstatné. Často sa deje to, že šéf povie podriadenému, aby napríklad vymaľoval izbu. Čo sa stane? Šéf večer príde skontrolovať prácu zamestnancov a zistí, že steny síce sú vymaľované, ale robotníci nenatreli rámy okien a dverí. A tak treba chytiť do rúk štetec a dokončiť prácu. Pokiaľ tak urobí on, nie je ozajstný šéf, lebo nenaplnil definíciu, ktorú som vám uviedol.
Organizované podnikanie je vlastne veda. Napríklad dobrý účtovník musí roky študovať a získavať prax, absolvovať množstvo rekvalifikačných kurzov, a aj keď už je špička vo svojej profesii, musí sledovať novelizácie účtovných zákonov a daňových predpisov, aby ňou aj ostal a udržal si svoju povesť. Právnik tiež musí roky študovať a získavať skúsenosti a prax v súdnych konaniach, aby sa z neho bol naozaj dobrý právnik. Prečo by sa potom z človeka mal ľahko, rýchlo a zo dňa na deň stať úspešný podnikateľ bez toho, aby na tom sám musel tvrdo pracovať? Netvrdím, že je to nemožné, ale osobne som nikoho takého nestretol. Príbehy o rýchlo kvasených úspešných podnikateľoch sú skôr doménou hollywoodskej produkcie či ezoterickej a motivačnej literatúry, preto sa im nebudem venovať.
Na to, aby ste sa stali dobrým šéfom, musíte pracovať. Ľudia okolo vás si všímajú všetko. Keď bude šéf lenivý, akí budú jeho podriadení? Keď bude šéf márnotratný, akí budú jeho zamestnanci? Keď šéf svojmu človeku nebude vedieť odovzdať príkaz, aby ho vykonal, tak ho proste nevykoná. Alebo nastane spätný jav, keď podriadený vytvorí príkaz a odovzdá ho šéfovi. Čudovali by ste sa, ale aj to sa stáva. Vyzerá to takto:
„Šéfe, volal zákazník, že mu máte zabaliť a poslať tú reklamáciu.“
„Áno, samozrejme, idem to urobiť, aby to mal zajtra.“
Nie je to nejaká anomália? Veľa sa dnes hovorí o rozvoji osobnosti a tu súhlasím s tým, že aj šéf na sebe musí pracovať. Všetky tieto veci sa musíte naučiť a musíte si ich nacvičiť. Podobne ako futbalista musí trénovať strieľanie na bránku na ihrisku. Alebo keď ste išli požiadať dievča o prvý tanec, tak ste si to doma donekonečna skúšali. Takisto aj podnikateľ si svoje umenie musí zdokonaľovať.
Mal som osemnásť rokov a prijal som svojho prvého zamestnanca. Mal som osemnásť rokov a vyzeral som na pätnásť, možno menej. Teda asi rozumiete, že to nebolo ľahké. Raz som mu povedal, aby povysával firmu. Viete, čo sa stalo? Nepovysával ju. Možno si myslíte, že keď budete ľuďom platiť mzdu, budú vás počúvať a robiť presne to, čo chcete. V praxi zistíte, alebo ste už zistili, že to tak nie je. Niekde je teda chyba. Ja som sa učil časom, rozdával som príkazy a ľudia ich čoraz viac plnili a chápali, čo majú robiť. Na stôl som dostával čoraz viac dokončenej práce. Človek sa môže vycibriť vo všetkom, aj v zadávaní príkazov. Keby som práve toto vedel dávnejšie, zmenilo by to môj život podstatne skôr. Či hovoríme o predaji, či hovoríme o prezentácii, všetko je len vec tréningu. Viete, prečo pred pätnástimi rokmi môj zamestnanec nepovysával firmu? Je to dnes už viem. Predstavte si ustráchané chlapča, ktoré roztraseným hlasom hovorí: „Keď pôjdete domov, povysávajte firmu.“ A predstavte si seriózny, sebavedomý, autoritatívny hlas, ktorý povie: „Vážená kolegyňa, predtým ako odídete z práce, povysávajte. Ďakujem.“ Keď si v hlave viete prehrať obidve tieto vety, počujete ten rozdiel – ide o dva rozličné hlasy. Nezáleží však na obsahovej stránke, ide o rozdielne tóny. Keby vám tieto dva hlasy vydali príkaz, ktorý by ste počúvli? Na ten prvý by ste asi odpovedali: „Uhmm…“ a informácia by išla jedným uchom dnu a druhým von, ale druhému hlasu by ste asi povedali: „Samozrejme,“ a bolo by to pre vás prirodzené a išli by ste jeho príkaz vykonať. Druhý hlas by bol taký nutkavý, že by vás priam tlačil k tomu, aby ste úlohu splnili. Práve vy ako šéf by ste mali chcieť, aby to bol váš hlas. Keď ste chodili do školy, mali ste učiteľky, ktoré boli autoritou a počas ich hodín ste ani nepípli. A boli aj také, do ktorých ste hádzali žuvačky. To je ten rozdiel.
V ďalšej časti sa dozviete, že autorita nie je iba o hlase, ale musíte nejako pôsobiť aj navonok.
Autor: Bc. Marek Vician
viac o autorovi: https://www.vician.com/
Článok je úryvkom z pripravovanej knihy Mareka Viciana: „Motivačná kniha o podnikaní“.
Ďalšie časti seriálu „Motivačne o podnikaní“ nájdete TU.