V deň, keď bolo na Slovensku potvrdených 72 pozitívnych prípadov, som išla autom od lekára. Stála som na križovatke, lebo svietila červená. Práve znela z rádia moja obľúbená pieseň, ktorá ma vždy roztancuje. Zosilnila som zvuk, začala som si nahlas spievať a veselo sa hýbať do rytmu. V tejto dobrej nálade som zrazu pocítila, že sa na mňa niekto uprene pozerá. Vo vedľajšom jazdnom pruhu stálo osobné auto a v ňom sedeli muž a žena v strednom veku. Obaja mali na tvári rúško a pozerali sa na mňa prekvapene, pohoršene, až pobúrene. Keď sa nám stretli pohľady, pán si na moju adresu veľavýznamne poklepal končekom ukazováka na čelo. Celé sa to odohralo v priebehu niekoľkých sekúnd, lebo vzápätí naskočila zelená a autá v križovatke sa pohli.
Podľa výrazov v tvárach tých dvoch mi bolo jasné, že nechápali, ako môžem byť veselá a „tancovať“ v aute, keď nás aktuálne ohrozuje Covid-19. A to je jeden z extrémov, nad ktorým sa tu chcem zamyslieť.
Ocitli sme sa v situácii, ktorá je pre nás všetkých – bez ohľadu na vek, pohlavie či príslušnosť k čomukoľvek – jednoznačne neštandardná. Limituje nás všetkých, vážne ohrozuje na zdraví; a rizikové skupiny dokonca na živote. Zošrotovali nás okolnosti, v ktorých sme nedobrovoľne a nemôžeme ich zmeniť.
Ak nás nepríjemne ovplyvňuje niečo, čo nemôžeme zmeniť, máme dve možnosti. Tou prvou je zo situácie odísť. Ak z nej nemôžeme odísť, potom nám nezostáva nič iné, len ju s pokorou prijať. Mám na mysli pokoru ako cnosť, ktorú si volíme dobrovoľne, nie vynútene, a ktorá poukazuje na vnútornú zrelosť jedinca. S ňou potom prichádza schopnosť objektívneho vnímania všetkých aktuálnych rizík, vecné vyhodnocovanie čiastkových situácií a racionálne správanie – bez zbytočných emócií, ktorými sú stávajúce negatívne aspekty ešte viac vyhrocované.
Akákoľvek rušivá emócia (strach, nepokoj, nervozita, obavy, stres, hnev) eliminujú vnímanie a adekvátne vyhodnocovanie rizík; zároveň zvyšujú mieru rizikového spávania. Poškodzuje to nielen nás samotných, ale aj našich najbližších. Preto je teraz dôležité, aby sme zachovali vnútorný pokoj a udržali si emocionálnu stabilitu. Nie je to ľahké, ale súčasnú situáciu môžeme v tomto ohľade brať ako výzvu na silový emocionálny tréning. Sme zavretí vo fitku, tak naskočme na stroje, berme do ruky činky a trénujme myseľ! Uvedomujme si všetky svoje emócie a nedovoľme, aby nás prevalcovali. Majme ich vedome pod kontrolou. Musíme pochopiť, že psychický diskomfort, akokoľvek potláčaný alebo neregulovaný, sa odráža na našom správaní a ovplyvňuje aj našich najbližších. Nielen dospelí, ale aj deti sú mimoriadne vnímavé, možno viac než si myslíme. Treba sa sústrediť na to, akú atmosféru vytvárame vlastnými emóciami v priestore, v ktorom sa naše deti pohybujú. Dokonca aj najmenšie bábätká sú v tomto období nepokojnejšie, uplakanejšie, nedokážu zaspať, a ak aj zaspia, tak majú citlivý, prerušovaný spánok. Buďme v tomto období voči detičkám láskavejší, ohľaduplnejší a majme s nimi veľkú trpezlivosť. Rozprávajme sa s nimi, vecne a pokojne im vysvetlime, čo sa okolo deje. Aj ony si zaslúžia veku primerané, plnohodnotné informácie – nepodceňujme to. Zároveň ich zbytočne nestresujme vlastným neadekvátnym správaním a ignorovaním ich potreby vyznať sa v tom, čo sa deje.
Autorka: akad. mal. Veronika Lučeničová Gabčová, PhD.
Mať obavy o zdravie a život seba a našich najbližších je v tejto kritickej situácii viac než prirodzené. Veď sme ľudské bytosti, ktoré cítia, milujú, túžia po šťastí a spokojnom živote. Práve z tohto hľadiska nie je zdravé potláčať rušivé emócie. Rovnako tak je škodlivé, ak im dvere svojej mysle otvoríme dokorán a necháme ich, aby si s nami robili, čo sa im zachce.
Ak trpíte strachom, obavami, úzkosťou, ste nervózni, podráždení, skúste si s vlastnou rušivou emóciou pokecať. No najskôr si ju poriadne obzrite. Skúmajte jej veľkosť, silu, farbu, pátrajte po jej zdroji a pomenujte ju. Predstavte si, že stojí oproti vám alebo sedí v kresle, na stoličke či na gauči. Potom sa jej prihovorte. V duchu alebo aj nahlas jej povedzte: „Ahoj, emócia XY. Viem, že si tu, cítim ťa, uvedomujem si ťa a viem aj to, že si moja. Preto ťa nemôžem ignorovať. Rešpektujem ťa, lebo v súčasnej situácii mám na teba právo. Ale ty, emócia XY, si musíš uvedomiť, že ma obmedzuješ a mne to nerobí dobre. Preto si ťa budem držať od tela a ty to budeš rešpektovať. Zatváram pred tebou svoju myseľ a idem sa venovať sebe/rodine/práci… Ty si tu stoj/seď, ak chceš a dokedy chceš.“ Všetko, čo jej poviete, musíte brať vážne a plne sa s tým stotožniť. Otočte sa jej chrbtom a choďte si po svojom. Od tej chvíle svoju myseľ plne sústreďujte na to, čo je teraz a tu. Nedovoľte jej, aby zabiehala do minulosti, a už vôbec jej nedovoľte, aby vám začala maľovať katastrofické scenáre neistej budúcnosti! Ukotvite ju v prítomnosti. Vnímajte všetko, čo sa deje teraz a tu. Keď sa niečoho dotýkate, vnímajte teplotu, štruktúru a kvalitu materiálu. Keď vám niekto niečo hovorí, vnímajte ho všetkými zmyslami. Ak idete po ulici alebo šoférujete auto, naplno si uvedomujte všetko, čo vidíte, počujete, cítite. Zo začiatku to bude náročné, ale dá sa to natrénovať a tá námaha stojí za to, lebo to funguje. Keď sa napríklad ocitnete v situácii, keď váš manžel odchádza z domu aj napriek tomu, že vie, že s tým nesúhlasíte, povedzte si, že máte vlastne šťastie, že môže odísť z domu, lebo je zdravý, mobilný a schopný odísť čokoľvek riešiť. Nepúšťajte ho s hnevom či nevôľou – veď on sa vráti a vy chcete, aby sa vrátil rád! Ak je vaša manželka v tomto období nervóznejšia a popudlivejšia, pochopte, že všetky rušivé emócie v nej spúšťa jej prirodzený inštinkt ženy a matky, vďaka ktorému je mimoriadne vnímavá na vonkajšie riziká, ktoré ohrozujú jej rodinu. Jej vrodený cit pre starostlivosť a ochranu o potomkov dostáva v tejto situácii poriadne zabrať. Buďte preto chápavý, preukážte jej svoju lásku, pozornosť a starostlivosť. Buďte jej oporou. A spolu s ňou vytvorte vašim deťom prostredie, v ktorom sa budú nielen ony, ale aj vy cítiť spokojne a bezpečne.
Príkladom opačného extrému, teda protikladom toho, keď do situácie nalievame priveľa rušivých emócií, je dvojica z auta, ktorú som spomínala v úvode. Tí dvaja reprezentujú emocionálnu vyprázdnenosť, neschopnosť uvoľniť sa, cynickosť, prehnanú kritickosť k okoliu (pravdepodobne aj k sebe), držanie si odstupu a stratu empatie. Je dosť možné, že ich postoj je manifestáciou druhej fázy, do ktorej sa dostali po prekonaní prvého extrému popisovaného vyššie. Ale nemusí to tak byť. Oba extrémy sa môžu u človeka striedať, ich intenzita môže kolísať.
Ak napríklad sedím v aute a naozaj prežívam to, čo je teraz a tu, tak sa dokážem v tej chvíli tešiť zo života aj napriek tomu, čo sa deje tam vonku. Môj vnútorný svet, pokoj mojej mysle, nie sú vonkajšími okolnosťami ovplyvňované natoľko, aby som bola neustále ponorená v obavách a strachoch. Keď sa napríklad v tejto chvíli, keď píšem článok, spýtam sama seba, čo mi chýba, tak som spokojná, lebo práve teraz mi nechýba nič. Mám strechu nad hlavou, sedím v suchu a teple, mám čo jesť, netrpím smädom, mám počítač, na ktorom môžem napísať tento článok, vonku svieti slniečko a čvirikajú vrabce, v mojom živote sú ľudia, ktorých milujem a ktorí milujú mňa. A hoci nie sme práve teraz spolu, vieme o sebe a kedykoľvek sa môžeme kontaktovať spôsobom, ktorý nám daná situácia umožňuje. Ak si vážim samu seba a mám sa rada, ak som vnímavá k aktuálnym podnetom, tak v sebe dokážem uvoľniť spontánnu emocionálnu reakciu na príjemnú situáciu alebo osobu, bez ohľadu na to, čo sa deje vo vonkajšom svete. Neznamená to, že ignorujem vážnosť situácie v súvislosti so šírením koronavírusu! Znamená to, že si uvedomujem, že akýkoľvek extrém je za daných okolností nielenže zbytočný, ale predovšetkým škodlivý.
Ľudia, ktorí sú v aktuálnej situácii najviac zmietaní medzi oboma extrémami v zajatí koronavírusu, sú väčšinou tí, ktorí doteraz žili v ilúzii a sebaklame, že im sa nemôže nič stať, že to zlé sa deje len tým druhým, že žijeme v bezpečnom svete. Nie je to tak! Nie, nežijeme v bezpečnom svete! Aj nás môže reálne paralyzovať svetová pandémia! A nie, nie sme nesmrteľní!
Treba si priznať situáciu, ktorá nastala, a zaujať k nej racionálny postoj. Byť ohľaduplný a láskavý k sebe a k ostatným. Všetko sa raz skončí. Táto pandémia je ako úsečka AB. Vyštartovali sme z bodu A a smerujeme do bodu B. Nevieme síce presne, ako ďaleko bod B je, ale môžeme ovplyvniť priebeh a kvalitu čiary medzi oboma bodmi. Záleží len na nás, aký postoj k danej situácii zaujmeme. A od tohto postoja potom bude závisieť kvalita nášho vnútorného prežívania toho, čo sa deje vonku.
MIMORIADNA PONUKA
Ak máte intenzívny pocit bezradnosti, beznádeje, zúfalstva, ak potrebujete psychickú podporu a povzbudenie lebo ste sám/sama a zdá sa vám, že situáciu v súvislosti so šírením koronavírusu nezvládate, obráťte sa na odborníka z oblasti pomáhajúcich profesií (psychológ, psychiater, sociálny pracovník) alebo na kouča, konzultanta či terapeuta. Ak nikoho takého nepoznáte a vaša potreba pomoci je akútna, môžete zavolať na číslo 0915 569 160. Som koučka osobného rozvoja a v tejto mimoriadnej situácii vám ponúkam bezplatný telefonický koučing. Táto ponuka je časovo obmedzená na súčasnú mimoriadnu situáciu v súvislosti s koronavírusom.
Autorka: Mgr. Lenka Jalilah, PhD.
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová