Z druhej strany fotoobjektívu | 2. časť | Ema Bartal

V dnešnej časti seriálu „Z druhej strany fotoobjektívu“ by sme vám radi predstavili pozoruhodnú mladú umelkyňu, 18-ročnú Emu Bartal. Fotografie jej obrazov nájdete v našom časopise pri básňach jej mamy, Jany Bartal, našej internej kolegyne. Na konci tohto medailónu vám ponúkame minigalériu ďalších výtvarných diel z Eminho ateliéru.

Aká bola vaša cesta k výtvarnému umeniu?

Maľovať, kresliť som začala už ako malé dieťa. Vždy ma to bavilo. Keď naša mamka chcela mať trošku pokoja, tak vybrala farby, papier a nechala mňa aj môjho mladšieho brata tvoriť. Keď som nastúpila do prvého ročníka základnej školy, rodičia nás oboch zapísali do výtvarného krúžku (ZUŠ v Hurbanove). Potom sme sa presťahovali do Maďarska a tam sme tiež navštevovali umelecký krúžok.

Na základnej škole mi pani učiteľka výtvarnej výchovy povedala, že veľmi pekne kreslím a že by som mohla ísť na umeleckú strednú školu. Podľa jej názoru som mala veľkú šancu na to, aby ma tam vzali.

foto: súkr. archív E.B.

Čo vám poskytuje umelecká tvorba?

Umelecká tvorba mi poskytuje oddych, relax a čas na premýšľanie. Pri maľovaní zvyčajne počúvam hudbu alebo kriminálne podcasty. Pri hudbe relaxujem a často premýšľam nad rôznymi témami o živote, o svete a podobne. Pri kriminálnych podcastoch úplne vypínam myseľ a sústreďujem sa len na to, čo práve tvorím. Keď sa na svoje obrazy neskôr pozerám, zvyčajne necítim nič. Nič také, čo by mohol cítiť iný človek, ktorý by sa pozeral na moje či iné maľby. Zrejme je to preto, lebo všetko, čo by som mohla cítiť, som precítila vtedy, keď som ich maľovala. Alebo keď sa na nich dívam, tak sa mi vrátia myšlienky, ktoré som mala v hlave, keď som obraz maľovala. Napriek tomu moje obrazy zvyčajne nemajú nič spoločné s mojimi myšlienkami.

Najčastejším motívom vo vašej tvorbe sú tváre. Poďme sa o nich trochu porozprávať. K ich stvárneniu pristupujete veľmi originálne. Buď sú „obnažené“, to znamená bez kože a svalov – čiže lebky, alebo sú poňaté abstraktne, prípadne sú rozmazané. Tváram takto upierate identitu. Tento aspekt vašej tvorby ma fascinuje.

Mám rada groteskné až morbídne, bizarné veci, a aj preto rada maľujem takéto tváre. A je jedno, či sú obnažené, alebo nie. Nezvyčajné, záhadné tváre či veci sú súčasťou mojej fantázie. Vždy som mala rada morbídne témy, nielen v umení. Asi preto, že ma vždy zaujímalo, čo zlo vlastne je, čo znamená a aký je to zlý človek. Myslíme si, že keď stretneme na ulici zlého človeka, tak to na ňom spoznáme. Ale podľa mňa zlo nie je v tvári viditeľné. Zlý človek vyzerá rovnako ako všetci ostatní. Preto nemaľujem zlého človeka, ale podstatu zla. Preto je to groteskné, preto je to také morbídne. A ak sú to rozmazané tváre, tak to nie je človek, je to tvár zla. Aj preto ma zaujímajú kriminálne témy, či už literárne, alebo filmové, pretože ma zaujíma, či pojem zla existuje samostatne, alebo či zlo patrí k ľudskej podstate.  

Na ďalších vašich obrazoch sú len výseky tvárí, ktoré sa na okrajoch „roztekajú“ alebo sú rozložené do mozaiky či skladačky. V tejto oblasti vašej tvorby vnímam silný kontrast abstraktného stvárňovania celých tvárí s dokonalým, takmer fotografickým zobrazením fragmentov ľudských hláv.

Tieto výseky patria medzi moje experimenty.

Mnohé tváre na vašich obrazoch šokujú hororovými prvkami. Chcete nimi podráždiť našu predstavivosť a vyprovokovať v nás emocionálnu či psychickú reakciu, ktorá hraničí so strachom?  

Tolkien, podľa jeho slov, nedával do svojich diel žiadnu symboliku ani podobenstvo. Ja to cítim podobne. Často hľadám vo svojich obrazoch podstatu zla alebo hranice ľudského zla, a to je možné cítiť. Alebo sa snažím experimentovať, prípadne maľujem to, čo mám rada, napríklad zvieratá :-).

Ďakujem Eme Bartal za úprimnosť a otvorenosť počas rozhovoru. Želám jej bohatú tvorivú inšpiráciu a ľahkosť bytia pri maľovaní.

Na tomto mieste otvárame sľúbenú galériu fotografií výtvarných diel mladej umelkyne Emy Bartal. Užívajte, nech sa páči!


hore: Biela tvár | 21×30 | akryl | 2020
hore: Modré oči Valentína | 42×30 | tempera a akryl | 2021
hore: Necelé tváre | 60×20 (všetky tri obrazy) | akryl | 2021
hore: Olepená tvár | 40×32 | akryl | 2020
hore: Kvetinky a pavúčik | 43×32 | akvarel a fixky | 2019
hore: Srnka v snehu | 30×21 | tempera | 2020

text: Lenka Jalilah, šéfredaktorka
obrazy: Ema Bartal