Blíži sa koniec školského roka a s ním spojené odovzdávanie vysvedčení. Práve toto obdobie je charakteristické vyšším výskytom javov, ako sú úteky z domu, sebapoškodzovanie či pokusy o samovraždu. A dôvod? Známky…
Tlak na výkon je v súčasnosti veľmi silný. Vyžaduje sa od detí v škole a často aj v domácom prostredí. Mnohí rodičia často opakujú: „Musíš mať dobré známky!“, „Musíš sa veľa učiť!“, „S trojkami nič nedosiahneš!“, „So štvorkami skončíš pod mostom!“. Alebo horší variant – za zlú známku bitka. Všetky tieto príklady sú z reálneho života. Vedeli ste, že práve tlak na výkon je štvrtým najčastejším dôvodom, prečo deti kontaktujú krízovú linku?
Poďme sa spolu pozrieť na objektivitu známok. Dieťa, ktoré má osvojené vedomosti, no zle znáša záťažové situácie, má pri dôležitej písomke stres. Napíše ju teda na zlú známku. Znamená to, že má nedostatočné vedomosti?
Iný príklad. Dieťa deň pred písomkou nemohlo spať, pretože otec sa večer opil a bol násilný na jeho mamu. Na druhý deň má nevyspaté a so strachom o mamu napísať, čo sa za pol roka v škole naučilo. Myslíte si, že v takomto rozpoložení dopadne test na jednotku? Asi nie. I napriek tomu, že vedomosťami disponuje, jeho psychické rozpoloženie ovplyvnilo výsledok písomky.
Mnohokrát sa pri zlej známke stretávam s tým, že prvá reakcia rodiča je: „čo si zase nevedel“ alebo „keby si sa viac učil, napíšeš to lepšie“. Nepopieram, stáva sa, že dieťaťu sa nechce učiť. No netreba hneď urobiť záver. Namiesto toho sa so svojím dieťaťom porozprávajte o okolnostiach, ktoré mohli mať vplyv na výslednú známku. Pokiaľ sa dieťa stretne s nepochopením a subjektívnym hodnotiacim záverom rodiča, môže sa stať, že začne známky zatajovať. Príde deň rodičovského združenia a dieťa prežíva stres. „Prídu mi na zatajené zlé známky“ a zachváti ho obrovský strach. „Čo mi povedia?“ „Budú kričať?“ „Dostanem trest alebo nebodaj bitku?“
A čo urobí? Napríklad utečie z domu.
Nie všetci rodičia chodia na rodičovské združenia. Sú časovo vyťažení, pretože aj oni sami možno zažívajú „tlak na výkon“ v práci. I napriek tomu, že máme digitálnu dobu a možnosť elektronicky sledovať prospech svojho dieťaťa, nie každý to tak robí. Príde vysvedčenie, na ňom známky, ktoré nespĺňajú predstavy rodičov a nastáva problém.
Zlé známky mnohokrát deťom spôsobujú stres, paniku či úzkosť a predovšetkým strach z reakcie rodičov. Za zlé známky by nemali byť bité, ani inak trestané, pretože dochádza nielen k traume, ale aj k spomínaným útekom z domova či dokonca k pokusom o samovraždu. Každý rodič je určite rád, ak jeho dieťa nosí domov dobré známky, no netreba to preháňať. Stretla som sa s prípadom, kde pre rodičov bola zlá známka dvojka, a to už je naozaj trochu cez. Aby som však nebola iba negatívna, existujú aj rodičia, ktorí zlé známky berú s nadhľadom a namiesto trestu dieťa upokoja a podporia.
Uvedomme si jednu vec. Deti v mnohých školách sú preťažované. Keď prídu domov, pokračujú často v tom istom systéme. Kde je priestor na oddych a psychohygienu? Predstavte si, že máte v práci náročný deň. Po príchode domov, s myšlienkou na oddych a pokojné popíjanie kávy, zistíte, že vás čaká tak veľa povinností, že si tú kávu nestihnete ani urobiť. Ruku na srdce. Neboli by ste z toho frustrovaní? Ja osobne áno. Určite by som sa necítila dobre. Obzvlášť, ak by to trvalo dlhšiu dobu.
Doba sa zmenila a veľa detí ťažko zvláda nastavenie súčasného vzdelávacieho systému. Aj keď sú podľa tohto nastavenia známky dôležité, neurčujú či dieťa bude v živote úspešné alebo nie. Poznám ľudí, ktorí s ťažkosťami prešli strednou školou a sú z nich úspešní mladí ľudia, ktorí sa dostali oveľa ďalej ako tí, ktorí boli „vzornými jednotkármi“.
Zapamätajte si, že dieťa má väčšiu hodnotu ako známka.
Ďalším tlakom a z môjho pohľadu aj tragédiou, je zmýšľanie „čo ľudia povedia“. Prečo by sa dieťa malo riadiť tým, čo si myslí okolie? Prečo je pre niektorých rodičov tak dôležitý názor druhých ľudí? Ide o prestíž, dobré meno? Možno áno. Ale hlavne sa tým posilňuje tlak, ktorý zo všetkých strán pociťuje. Marcus Aurelius raz povedal: „Čokoľvek počujeme, je názor, nie fakt. Čokoľvek vidíme, je uhol pohľadu, nie pravda“. Nezaoberajme sa preto tým, čo povedia druhí, ak sa naše dieťa neučí na samé jednotky.
Čo môžete, milí rodičia, urobiť preto, aby sa vaše dieťa nebálo prísť domov s vysvedčením?
V prvom rade sa vyhnúť impulzívnej reakcii (krik, fyzické tresty a pod.). Dôležité je pochváliť dieťa za čiastkové úspechy alebo oceniť vlastnosti, ako napríklad odvahu alebo prekonanie strachu. Pokúste sa vyhnúť akémukoľvek kritizovaniu, pretože zlé známky na vysvedčení ešte neznamenajú, že dieťa je neschopné. Ak má kvôli niečomu obmedzenú kapacitu, akceptujte ho a nesnažte sa ho tlačiť do vyššieho výkonu. Dajte dieťaťu najavo, že ho milujete bez ohľadu na známky. Rozprávajte sa s ním o tom, ako to cíti, čo bolo pre neho náročné a ako by ste mu mohli pomôcť. Objímte ho, pretože domov išlo so strachom a očakávaním najhoršieho a uistite ho, že pre „zlé“ vysvedčenie sa svet nezrúti. Je možné, že práve vďaka tomu bude jeho vnútorná motivácia tak silná, že jeho výsledky vás ďalší rok príjemne prekvapia.
Autorka: Mgr. Veronika Poláková, PhD.
jazyková korektúra: PhDr. Kristína Homolová
Rozhovor s autorkou článku: