„Vôbec neviem ako s ním komunikovať.“ „Taký je drzý, že až.“ „Plieska ním puberta.“ Našli ste sa v týchto výrokoch? Komunikácia s dieťaťom v tínedžerskom veku je veľmi špecifická. Rady a tipy, ako toto obdobie zvládnuť, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Poďme sa najprv pozrieť na to, čo sa vlastne s tínedžerom v tomto období deje. Puberta a adolescencia sú najbúrlivejšie obdobia v živote človeka. Dochádza k viacerým dôležitým zmenám, či už v biologickej, alebo v sociálnej oblasti. Na nasledujúcich riadkoch sa im postupne budeme venovať.
Biologické zmeny
Patria medzi prvé, ktoré sú u dospievajúceho človeka badateľné. Hormonálne zmeny majú vplyv na rast, zrenie a podobne, ale zvyšujú aj náladovosť tínedžera. Fyzický vzhľad je taktiež dôležitou súčasťou ich identity. Spokojnosť so sebou samým u nich ešte viac, ako v ktoromkoľvek inom období, vytvára oporu pre sebavedomie a pocit sociálnej akceptácie či prestíže.
Kognitívne zmeny
V období adolescencie sa rozvíja abstraktné myslenie, pod čím si môžeme predstaviť napríklad schopnosť vytvárať hypotézy a operovať s abstraktnými pojmami. Tínedžeri experimentujú s pojmami a rolami, do ktorých sa vžívajú alebo ich na seba automaticky preberajú.
V tomto období je pomerne špecifickou oblasťou riešenie problémov, s čím súvisí aj komunikácia. Ak bude tínedžer nejaký problém vnímať ako osobne relevantný, bude mu prikladať väčšiu mieru dôležitosti, ako je pre nás dospelých možno prirodzené, a tak sa stavať aj k jeho riešeniu. Naopak, ak bude problém vnímať ako neutrálny, hoci bude pre nás dôležitejší než pre neho, nebude mu prikladať až takú váhu, a tým môže dôjsť k stretu dvoch rozličných názorov.
Komunikácia
Akým spôsobom teda komunikovať tak, aby tínedžer vo vás nevidel nepriateľa, ale komunikačného partnera?
V prvom rade si doprajte na rozhovor dostatok času. Nikto z nás asi nemá rád, ak sa rozprávame pri jedle, mobile alebo pri zapnutom televízore. Dajte svojmu tínedžerovi najavo, že v tej chvíli budete svoju pozornosť venovať len jemu, a to isté očakávate od neho.
Ukážte mu, že jeho pocity chápete. Aj keď možno situácia, ktorá vaše dieťa sužuje, nie je pre vás tak zraňujúca ako pre neho, vyjadrite mu pochopenie a nikdy to nezľahčujte frázami ako napríklad: „Ľudia majú aj väčšie problémy.“, „To pre takú banalitu sa trápiš?“ Pre vaše dieťa je v tej chvíli toto najväčším problémom na svete. Reagujte preto radšej popisom situácie. Napríklad „Vidím, že ťa to trápi.“, „To ťa muselo poriadne nahnevať.“ Ak vidíte, že sú jeho emócie veľmi vybičované, jednoducho ho objímte.
Keď nastane situácia, kedy sa o svoje dieťa bojíme, máme tendenciu radšej mu niečo zakázať, aby sme ho chránili. To je ďalší prípad, v ktorom je pravdepodobné, že vznikne konflikt. Váš tínedžer totiž nevie, že sa ho snažíte chrániť. Vníma len váš zákaz. Ak sa bojíte, keď príde domov neskoro večer alebo nedodrží sľub, či poruší vašu dohodu, nekarhajte ho. Povedzte mu, ako to vnímate a prežívate vy. Hovorte otvorene o svojich pocitoch („Dohodli sme sa, že prídeš domov o ôsmej, a keď si našu dohodu nedodržal, mala som o teba strach.“).
Aj keď je vaše dieťa „už veľké“, stále túži po pochvale alebo ocenení. Nezabúdajte na to. Vyzdvihnite jeho silné stránky a pochváľte ho vždy, keď na to bude dôvod. V spoločnosti plnej porovnávania a kritiky pochvala padne dobre každému z nás.
Ak zo školy donesie zlú známku, vyvarujte sa hodnoteniam typu „To si celý ty.“, „To sa dalo čakať.“ a podobne. Namiesto toho sa opýtajte, čo sa stalo a či mu môžete nejako pomôcť. Možno ho niečo nevypovedané trápilo a nevedel sa dostatočne sústrediť. Na druhej strane je možné, že sa mu proste nechcelo a povie vám to otvorene. Nenahnevajte sa, ale naopak oceňte jeho úprimnosť. Môžete povedať, že ani vám sa do niektorých činností nechce, no urobíte ich. A ak on má svoj cieľ, ktorý chce dosiahnuť, niekedy musí tiež tú nechuť prekonať.
Buďte úprimní a nesľubujte nič, čo neviete splniť. Ak sa vás opýta, či bude zajtra všetko v poriadku, radšej povedzte: „Neviem, ale budem tu, keď ma budeš potrebovať.“ Život častokrát nie je fér, a tak ako je plný pekných chvíľ, prídu aj tie ťažké. Váš tínedžer s tým musí počítať. Ak mu budete dookola hovoriť, že to bude určite dobré a ono sa to tak rýchlo nevyrieši, môže vám to dávať za vinu.
Aj keď sa vám to možno nezdá, i napriek tomu, že sa tínedžeri väčšinou radi stretávajú so svojimi kamarátmi, tešia ich aj chvíle strávené so svojimi rodičmi. Ak sú k vám odmeraní, drzí či arogantní, vždy je za tým niečo hlbšie. Všímajte si akékoľvek zmeny v ich správaní, počúvajte, keď vám niečo hovoria, venujte im svoju pozornosť a buďte pri nich, aj keď vás nahnevajú. Rešpektujte ich osobnosť, ich súkromie a ich rozhodnutia.
Vnímajte ich ako rovnocenných partnerov v komunikácii, no zároveň im doprajte priestor osamote, ak vás oň požiadajú. Pochopenie a podpora je to, čo od vás v tomto vývinovom období potrebujú ešte viac ako inokedy.
Autorka: Mgr. Veronika Poláková, PhD.
Jazyková korektúra: PhDr. Kristína Homolová