Kde bolo, tam bolo, na rázovitom Horehroní, bola raz jedna chalúpka Pastierskou kolibkou zvaná a v nej žila krásna Zuzana. Bola nielen krásna, ale aj pracovitá, múdra, pokorná a mala dobré a láskavé srdce. Bola obklopená množstvom priateľov, ktorí boli rovnako šikovní, a preto bola jej Pastierska kolibka stále plná všakovakých vecí, ktoré slúžili pre potechu nielen oka, srdca a duše, ale aj maškrtného jazýčka a spokojného bruška. Chodili tam ľudia zoširoka-zďaleka, aby si posedeli pri chutnom remeselnom pive, svojráznej pálenke, voňavej káve, či bylinkovom čaji z horehronských byliniek (ktoré zbierala a do čajových zmesí miešala so svojou najmilšou obchodnou partnerkou a úžasnou priateľkou Dankou), alebo aby si kúpili domáce koláče a koláčiky, kvalitné ovčie syry, žinčicu, parenice, bryndzu, syrové nite, chlebík z domácej pece, sirupy, čokoládu, najrôznejšie medecíny od regionálnych mastičkárov a bylinkárov, jedinečnú keramiku a množstvo iných výnimočných vecičiek. Chýry o Zuzane a jej Pastierskej kolibke sa niesli doďaleka a Zuzanino srdce bolo naplnené vďakou a radosťou z toho, že si ľudia v jej kraji s láskou pomáhajú ako jedna veľká rodina.
Takto nejako by, milý čitateľ, vyzerala rozprávka o Zuzane Jonásovej z Heľpy a jej Pastierskej kolibke v obci Bystrá v okrese Brezno. Pri jej čítaní však netreba popúšťať uzdu fantázii tak ako pri ostatných rozprávkach, pretože každé slovo o Zuzane vystihuje realitu. Ak sa chcete ešte hlbšie ponoriť do krásnej slovenskej rozprávky, urobte si výlet na Horehronie a navštívte Pastiersku kolibku – najskôr prostredníctvom tohto článku o Zuzane a potom si pozrite Srdečný rozhovor, v ktorom sa s ňou náš kolega Christopher Danis rozpráva aj o tom, ako bezohľadné správanie médií hlavného prúdu spolu so šírením nepravdivých informácií dokáže vážne skomplikovať život lokálnym výrobcom a producentom a priviesť ich takmer na mizinu. Verím, že po prečítaní článku a pozretí videa radi zavítate do Pastierskej kolibky aj osobne.
Za domom má najdokonalejšie obrazy
Zuzana Jonásová si nedávno splnila jeden zo svojich snov: zážitkovou formou manifestovať svojim dvom synom krásu rodného kraja s najdokonalejšími obrazmi, kamkoľvek sa pozrú. Rozhodla sa spojiť to s oslavou svojich menín a ako sama hovorí, chcela tak „vykročiť vpred“. Svojich najmilších pozvala na Chatu gen. M. R. Štefánika pod Ďumbierom. Na otázku, prečo sa tak rozhodla, odpovedá: „Svoje detičky sa snažím viesť k prírodnému životu a vychytať všetky najdokonalejšie obrázky za domom. Viem, kde sa dajú podniknúť krásne výlety a túry.“ Dodáva, že podstatnou výhodu takýchto aktivít je aj to, že sú lacné – v porovnaní s trávením času v drahých akvaparkoch a iných, ľuďmi nabitých zábavných lokalitách.
Keď boli v ten deň na Štefáničke (takto nazývajú chatu miestni), vrtuľník tam privážal sudy piva. „Pre deti to bola veľká atrakcia. Bežali cez celý kopec, aby stihli poslednú dodávku. Potom sme plánovali zísť dole, lenže mladší syn sa chcel previezť lanovkou. A tak sme sa vybrali pod Ďumbier a prešli na Chopok. Bola to dosť dlhá túra, ale zvládli sme to. Bol to úžasný deň a určite naň budeme spomínať do konca života. Bola to pecka (smeje sa).“
Zaujíma ma, ako výlet hodnotili deti. Zuzka sa zamyslí a hovorí: „Zanechalo to v nich obrovskú stopu a budú mať krásne spomienky na vrtuľník a skaly, o ktorých som si myslela, že sa ich budú báť, ale bolo to presne naopak. A jednou z vecí, ktorá sa im páčila najviac, bola lanovka.“ S výletom a s tým, ako ho prežívali jej synovia, bola nadmieru spokojná.
Dve hodiny v studenej vode Čierneho Hronu
Zuzka Jonásová o sebe hovorí, že je prírodným človekom. Keďže si každý môže pod tým predstaviť niečo iné, poprosím ju, aby mi vysvetlila, čo to v jej živote znamená. Dozvedám sa:
„V mojej rodine sa voľný čas netrávi v nákupných centrách a do značnej miery ani na detských ihriskách. Snažíme sa, aby to bolo pre našich synov zakaždým iné a aby som im mohla ukázať všetky krásy našej prírody. Lebo nie každý má to šťastie žiť v takomto prostredí. Najväčšiu radosť im spôsobujú jednoduché veci. Napríklad včera to bolo kúpanie v dedinskom potoku.“ S nadšením mi opisuje, ako sa obaja chlapci 2 hodiny v tichosti hrali v studenej vode Čierneho Hronu a nemali potrebu vymýšľať žiadne šibalstvá.
Oboch chlapcov v potoku si viem živo predstaviť a ten obraz mi vyvoláva úsmev na tvári. Nadviažem na túto pozitívnu emóciu a stručne sa zmienim o energii obchodných centier a miest husto preplnených ľuďmi, ktorá nie je pre detské telíčka a myseľ veľmi priaznivá. Zuzka súhlasne prikyvuje na moje konštatovanie, že príroda je pre človeka ideálnym, jediným a pravým zdrojom živej a pozitívnej energie, sily, zdravia, vitality a šťastia.
Zuzana je hrdá na to, kde býva. Hoci miluje aj iné kúty sveta, Slovensko a predovšetkým Horehronie majú v jej srdci pevné miesto a nikdy by sa nechcela odsťahovať. „Nikam inam ma to neláka. Keď vyleziem na slovenský kopec a pozriem si východ alebo západ slnka, vyrazí mi to dych. Takto si predstavujem svoj život. Nie som typ človeka, ktorého by bavila práca v kancelárii a už vôbec by som nevedela prísť domov a zapnúť si televíziu. To by som nebola ja.“
Úcta a obdiv k slovenským tradíciám a ich tvorcom
Zuzana Jonásová hovorí: „Naši predkovia takmer na všetko využívali silu prírody. Snažím sa to aplikovať aj u nás doma.“ Úprimne obdivuje a má v úcte múdrosť starých mám a tradičné postupy pri výrobe slovenských produktov.
Jej manžel pretancoval celé detstvo a mladosť vo folklórnom súbore a starší syn začal práve navštevovať folklórny súbor v Heľpe, takže naše slovenské tradície sú jej – no nielen preto – blízke, citlivo ich objavuje a odovzdáva svojim deťom. Nie však iba im. Umelecké výtvory tradičného ducha a produkty šikovných slovenských rúk, predovšetkým z regiónu Horehronia, ponúka aj návštevníkom Pastierskej kolibky, ktorú vlastní už 12 rokov.
Pôvodne to bola krčma, kde Zuzana pracovala. Majiteľ chcel podnik predať a ona to vtedy prežívala ako „volanie slobody“. Zatúžila mať niečo svoje, kde bude môcť slobodne rozhodovať o všetkých procesoch, realizovať sa podľa vlastných predstáv a kde nebude mať „nalinkovanú prácu“.
Začiatky Zuzaninho samostatného podnikania stoja na vedomostiach a skúsenostiach jej mamy, ktorá jej v prvých rokoch pomáhala a od ktorej sa veľa naučila.
Zásadný obrat v smerovaní a podobe Pastierskej kolibky nastal v roku 2020, keď ľudia nechodili do reštauračných a kaviarenských podnikov a stoly, za ktorými predtým sedávali zákazníci, boli opustené. Zuzka vtedy zrušila krčmu a z prázdnych stolov urobila stoly výstavné. Prezentovala na nich výrobky lokálnych umelcov, ktoré sa v Kolibke predávajú doteraz. Prevádzka v Bystrej sa tak stala záchranným kolesom pre viacerých lokálnych producentov, ktorým Zuzka pomohla prežiť a dôstojne prekonať najhoršie obdobie. Medzi nimi bola aj jej známa keramikárka, ktorá nemala kde prezentovať svoj tovar, keďže boli zrušené všetky jarmoky, a zostala bez príjmu. Pastierska kolibka sa na čas stala keramickým ateliérom.
Práca snov
Zaujíma ma, ako si vyberá dodávateľov a ľudí, s ktorými spolupracuje. Zuzka odpovedá: „Výrobok, ktorý mi dodávateľ ponúkne, ma musí v prvom rade zaujať. Na druhom mieste je dôležitá osobná sympatia medzi mnou a producentom.“ So svojimi dodávateľmi má osobný vzťah, rozumejú si a ona sa môže spoľahnúť na nich aj na ich produkty. Presne vie, čo svojim zákazníkom ponúka a prečo. Za jej tovarom stoja výrobcovia, ktorí majú srdce a charakter.
O svojich zamestnancoch hovorí: „Mám rada pokorných ľudí a moji zamestnanci musia byť na tej istej vlnovej dĺžke. Potrebujem, aby im boli výrobky, ktoré predávame, blízke a aby dokázali pred zákazníkom obhájiť ich kvalitu a cenu.“
Práve v tejto chvíli, keď sa so Zuzkou rozprávam, obsluhuje zákazníkov jej sesternica Majka. Zuzka hovorí, že majú pozitívny, sesterský vzťah. Majka to začuje a súhlasne prikyvuje. Podíde k nám a hovorí, že spoločná práca v Pastierskej kolibke ich výrazne zblížila a spojila.
Aj o ostatných zamestnancoch, s ktorými Zuzka nie je v príbuzenskom vzťahu, sama hovorí, že sú ako rodina. „Sme rodinný podnik a máme priateľské vzťahy medzi sebou aj s dodávateľmi. V kovidovom období som si uvedomila, že mojou úlohou je udržať nad vodou nielen svoj podnik, ale aj rodiny mojich zamestnancov a dodávateľov. Moje podnikanie nie je len o číslach a o tom, že potrebujem zarobiť. Niekedy ideme aj do mínusu. Ale mám tu svoje srdce a do práce sa vždy teším. Keď som na dovolenke, chýbajú mi zamestnanci, ale aj naši zákazníci. Toto je pre mňa práca snov.“
Kolega Christopher i ja sme si všimli, že počas našej prítomnosti do Pastierskej kolibky neustále chodili ľudia a kupovali si hlavne syry, ale aj ostatné výrobky z ponuky. Mali sme z toho úprimnú radosť a veríme, že to takto bude stále.
Každodennou výzvou Zuzany Jonásovej je spokojnosť zákazníkov. Uvedomuje si, že keď do procesu vstupuje ľudský faktor, nemusí to byť vždy ideálne, ale robí všetko pre to, aby boli všetci zainteresovaní spokojní.
Hoci nastavila pomyselnú latku kvality vo svojej prevádzke Pastierskej kolibky veľmi vysoko, vie, že stále má čo zlepšovať. Je otvorená novým výzvam, ktoré prichádzajú znenazdania a rada sa ich chopí.
Zuzkine silné a múdre slová na záver
Zuzana Jonásová je presvedčená o tom, že: „Každý maloobchod, ktorý vedie hmatateľná, fyzická osoba a nie korporát, si zaslúži návštevu zákazníkov. My v role spotrebiteľov by sme si mali uvedomiť, že nepotrebujeme plné košíky zbytočností, z ktorých väčšina pôjde aj tak do koša, lebo nezužitkujeme všetko. Viem, že každý nemá financie na to, aby stále kupoval napríklad kvalitné mäso. Ak však kvantitu kupovaného tovaru zúžime na slovenskú kvalitu, pomôžeme nielen sebe, ale vďaka nám sa malé slovenské podniky, obchody a prevádzky udržia nad vodou. Viem, že sú aj slovenské firmy, ktoré vedia veľmi škaredo oklamať spotrebiteľa, ale ak si kúpime lokálny výrobok, ideme do menšieho rizika než pri kúpe tovaru zo zahraničia.“
Ďakujem Zuzane Jonásovej za jej otvorenosť a úprimné slová. V Pastierskej kolibke v Bystrej nám bolo veľmi dobre a vždy sa tam radi vrátime. Cítili sme sa v nej ako v rozprávke, a pritom to bola krásna realita na malom kúsku Slovenska. Kiežby sa Zuzkine myšlienky a postoje šírili ďalej a obrátili pozornosť všetkých Slovákov na to, čo je naše, rýdzo slovenské, kvalitné a krásne.
Už čoskoro si budete môcť pozrieť video Srdečného rozhovoru so Zuzanou Jonásovou. Sledujte náš YouTube kanál Prekroč svoj tieň, aby vám jeho premiéra neušla. Dozviete sa viac o produktoch, ktoré má Zuzka v ponuke, ale aj o neférových praktikách mainstreamových médií, ktoré negatívne zasahujú do podnikania lokálnych producentov.
Autorka: Lenka Jalilah, šéfredaktorka
Jazyková korektúra: Bc. Adriána Kertisová
Fotografie a video: Milan Štefánik Jimi Foto