Je síce pravda, že nie sme na hodine kynológie, ale v rámci analógie si priblížime, ako dokáže človek so svojím know-how niečo skryté vyňuchať a úsudkom zistiť, kde je vlastne ten problematický pes zakopaný.
Najlepšou vlastnosťou psa (okrem bezpodmienečnej oddanosti) je vynikajúci čuch, teda jeho psie know-haff. Nájsť kontraband heroínu alebo nastraženú výbušninu je z pohľadu človeka geniálne. Vycvičiť excelentného psa-pátrača nejde bez talentu a trpezlivého úsilia. Čo to má s nami ľuďmi spoločné? Viac, než si myslíte.
Cítite sa občas pod psa? Robíte na niekoho smutné psie oči? Dožadujete sa pozornosti? Pri bolesti skučíte a pri nezdare vrčíte? Chcete za domáce aportovanie odmenu? Dávate druhým na požiadanie „pac“? Ľudia, preboha, my hádam máme na viac!
Človek má skvelú predispozíciu svojho druhu, a tou je schopnosť premýšľania. To je jeho čuch, ktorý slúži na rozpoznanie a riešenie problémov. Myslenie s cieľom pochopiť vyžaduje trpezlivosť a každodenné cvičenie, lebo keď ľudský tvor nevie so svojou danosťou narábať, tak nešťastné náhody mu vybuchujú rovno pod nohami a on ani len netuší, že už je dávno na mínovom poli.
Naše know-how si rozdelíme do troch častí:
1. Identifikácia – ČO to tu smrdí?
Štvornohý hafan niečo zavetrí a snaží sa to rozlíšiť. Je to známe? Je to môj milovaný pán? Je to zlodej? Je to slečna-fenka od susedov? Je to chutná večera či nejaká otrava?
Preložené do ľudskej reči – je to správne pozorovanie toho, čo sa vo vás aj okolo vás deje. Aby ste sa v danej problematike vôbec zorientovali, musíte byť pokojní a sústredení. Najčastejšie chyby a odchýlky v pozorovaní vznikajú pri strachu, hneve a v akomkoľvek strese. Adrenalín s kortizolom vám totálne pozmenia chemické procesy, v hlave nastane chaos a elektrosmog a napokon ostanete na duchu hluchí-slepí alebo vás začnú mátať vlastné bludy.
Pri pozorovaní stojí vaša pamäť tesne pri vás, ponúkne vám všetko, čo má v danej chvíli poruke, teda všetko, čo je pozorovanému javu viac či menej podobné. A to môže byť rovnako nápomocné ako aj mätúce. Výsledkom sú potom príliš strachopudské alebo, naopak, extrémne šialené závery, názory či postoje.
2. Analýza – PREČO to smrdí?
Pes-profík, ktorý správne zavetril, ide ďalej a hľadá stopu. Človek hľadajúci, ktorý sa už dostatočne zorientoval v počiatočnom chaose a zistil, čo sa deje, začne v súvislostiach premýšľať, prečo to vzniklo, kedy, kde a ako to začalo.
Chcete byť Homo Holmes Sherlockus? Tak si zoberte na pomoc svoj úsudok (husle len po dohode so susedmi) a najprv pátrajte po príčinách v minulosti. Niť medzi minulosťou a prítomnosťou je vždy súvislá. Nič sa nedeje náhodne, každé „prečo“ má svoje „preto“ a každý následok má svoju príčinu. Ak sa podobné deje diali v histórii a mali rovnaké príčiny, je viac než isté, že aj následky dnes budú veľmi podobné, ak nie úplne rovnaké. (Platí ešte vôbec, že múdry sa z cudzích chýb poučí?)
V toku dejín sa menia technické prostriedky, ale nie fyzikálne zákonitosti alebo princípy. Psychológia aj sociológia by vám dala odpoveď, že človek sa vo svojej podstate takmer nezmenil. Pred 100 rokmi, ale aj teraz, chce v prvom rade „byť a mať“ a pre ten účel využije každý prostriedok. Aby ste to správne spoznali – vyňuchali, nepotrebujete doktorát.
3. Riešenie – AKO so smradom zatočiť?
Čo urobí pes, keď dolapí zlodeja? Bude štekať, skákať, z očí ho nespustí, než dorazia orgány činné v policajnom konaní. Ako sa vysporiada človek so smradom-problémom, keď zistil, že dlhodobé vetranie už nestačí a z nejakej dlhodobej šlamastiky ho ide skoro rozhodiť, či dokonca zadusiť?
Ak bol splnený bod č. 1 – pozorovanie sústredené a bod č. 2. – premýšľanie v súvislostiach, tak sa pred vaším zrakom (skoro zázrakom) vyskladá pochopenie a postupne do svojho lega pochopenia doložíte aj jednotlivé kroky a nástroje, ktoré sú vhodné v tej-ktorej etape na použitie.
Každá udalosť sa postupne vyvíja v čase, mení sa. Podľa toho, v ktorej fáze do nej vstúpite, také máte šance na úspech. Dobre to poznáte podľa toho, koľko máte v danej chvíli možností na výber. Čím skôr začnete s riešením, tým máte v talóne nielen širšiu ponuku stratégií, ale aj menej invazívne nástroje. Čím je problém chronickejší, tým sa počet metód na jeho vyriešenie zmenšuje a sú stále viac a viac drastickejšie… Až dospejete k bodu patu a okúsite sofiinu voľbu, keď máte na výber z dvoch rovnako zlých východísk a nakoniec už nemáte na výber vôbec a prichádza na rad ten najhorší krok. Javí sa ako fatálny a jediný možný. (Nie je vám to trochu povedomé?)
Zvažovať a vyberať adekvátne nástroje pri akýchkoľvek zámeroch je rovnako dôležité ako poznať jadro problému. Veď uznajte, aké by to bolo šialené ísť na zajace s bubnom, na motýle s brokovnicou, na vírus s atómovou bombou, na zastavené prdy so skalpelom, na prasknuté slepé črevo s aspirínom a na zubný kameň s dynamitom. Takéto know-how nie je hodné človeka rozumného.
Resumé
Ak vám niečo v sebe či v spoločnosti smrdí, trénujte svoj „ňucháč“ myslením, aby ste presne a jasne uvideli akúkoľvek neplechu už v jej zárodku, spoznali všetky jej príčiny a zabránili tak chorobe či úpadku. Zároveň aby ste vedeli použiť v danej chvíli správne liečivo – nástroj, ktorého pôsobenie by malo byť vždy menej invazívne ako choroba či porucha samotná a nikdy nie naopak.
Až budete mať dobre vycvičený čuch na neprávosti každého druhu, začnete ich vnímať v celej paráde rýchlo a zreteľne. Nepoteším vás, s touto danosťou sa nežije 2x ľahko, je to žitie bez ťahania si medových motúzov pod fúzy a bez infantilných príkras. Ale s rozumom a humorom aj tak ďalej zájdete.
Autorka: Lenka Sapárová
Viac o autorke: ATELIER RESUME
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová