Nevyvážené priateľstvo
Milé dámy, slečny a dievčatá! Iste vám nemusím hovoriť, že mať kamarátku, ktorej môžeme povedať úplne všetko, s ktorou sa môžeme neviazane smiať aj usedavo plakať, je veľká vzácnosť a výnimočný dar. Podstatou skutočného priateľstva je duševná spriaznenosť, ktorá zahŕňa vzájomnú podporu, obetavosť, úprimnosť, pochopenie a ťahanie sa „hore“ na úroveň, kde sa stávame lepšími ľuďmi. Prízvukujem slovo „vzájomnú“. Vo svojej koučingovej praxi som sa niekoľkokrát stretla so ženou, ktorá bola nešťastná, lebo ju veľmi sklamala dlhoročná priateľka. Moja klientka bola presvedčená o tom, že ich priateľstvo bolo vyvážené, no po niekoľkých cielených otázkach dospela k záveru, že dlhé roky nevidela, respektíve nechcela vnímať signály, ktoré jej hovorili: „Pozor, toto nie je voči tebe fér!“
Ružové okuliare
Vo vzťahoch žijeme často v ilúzii a nevidíme skutočnosť takú, aká je. Platí to aj pre priateľstvá: v dobrej vôli si maľujeme obraz našej kamošky tými najjasnejšími a najžiarivejšími farbami, a keď príde vážnejší zlom, pochopíme, že sme prekrývali aj praskliny a nedokonalosti, ktoré nám ubližovali a ktoré sa až teraz ukázali v celej svojej nahote. Takáto situácia nastane zvyčajne vtedy, keď prechádzame náročným životným obdobím, a naša kamarátka by sa mala prestať „viezť“ a mala by myslieť na nás, nie prioritne na seba. Opaku sa hovorí sebastrednosť, výlučné vnímanie vlastných potrieb, sebectvo, zahľadenosť do seba… Nazvite si to, ako chcete.
Detinské postoje
Mohlo sa tiež stať, že sme sa postupne vnútorne zmenili, pokročili v osobnom rozvoji a naša kamarátka za nami zaostáva. Ona si to môže, ale aj nemusí uvedomovať, no v každom prípade s tým prichádzajú zmeny v jej postojoch voči nám. Ak to cíti ako svoju nevýhodu, môže sa uchyľovať k manévrom trucovitého a žiarlivého dieťaťa.
Lámanie čokolády
Iste poznáte to príslovie „Došlo na lámanie chleba…“, ktoré je obrazom situácie, keď sa za určitých okolností treba rozhodnúť alebo konať tak, aby výsledok priniesol obom stranám rovnaký úžitok. No keďže my sme baby, sme kamošky a ešte stále máme nasadené ružové okuliare, bude nám bytostne bližšie predstaviť si to ako lámanie čokolády. Ak lámeme takú, ktorá má vysoký obsah kakaa a práve sme ju vybrali z chladničky, je to ťažké a bolestivé. Vysoký obsah kakaa je náš vklad, ktorým sme do priateľstva prispeli, naše prsty, do ktorých pri zlomení bolestivo narazí tvrdá tabuľka, sú obrazom sklamanej duše, ktorá pri lámaní priateľstva bolí ešte viac.
Mimochodom, baby, koľko z nalámanej čokolády zostalo vám?
Nerobme týchto 5 chýb
Najviac nás bolí, keď nám ublíži niekto, na kom nám záleží a koho máme veľmi rady. Preto je prirodzené, že zrada najlepšej kamarátky nás zlomí možno tvrdšie ako vyššie spomínanú čokoládu. Sme milujúce ľudské bytosti, a tak máme právo pri takejto strate žialiť.
1. Prvou veľkou chybou je, ak sa tej bolesti bránime, ak ju v sebe potláčame. Pomenujme ju, povedzme samy sebe dôvody, pre ktoré tu je, a naplno ju precíťme. Dajme jej voľný priechod. Uchýľme sa niekde v súkromí do ticha a ponorme sa do svojho vnútra. Nájdime v ňom bod, z ktorého bolesť vyviera. Predstavme si, že je kráterom sopky, v ktorej to vrie a zvyšuje sa tlak. Nedusme tú sopku v sebe, časom aj tak vybuchne a dôsledky budú ešte ničivejšie. Uvoľnime zátku na kráteri a nechajme horúcu lávu žiaľu a sklamania vytiecť, až kým sa sopka nevyprázdni. Bude to páliť, bude to bolieť, no vedzte, že to bude ozdravná bolesť. Keď nás celú zaplaví, treba zhlboka dýchať a každým výdychom tú bolesť zo seba dať von. Do poslednej kvapky a s vedomím, že je to definitívne zúčtovanie s celou situáciou. Ak pritom cítite, že potrebujete plakať, tak sa vyplačte. Ak chcete kričať, tak kričte. Ak chcete do niečoho kopnúť, pozor, aby ste si nezlomili palec. Hlavné je dať všetok ten marazmus zo seba von. Uvedomte si, že všetko nás bolí do takej miery, do akej to my samy dovolíme.
2. Nechoďte si nič „vydiskutovať“ s kamarátkou, kým to nemáte v sebe vysporiadané podľa predošlého bodu. Je totiž viac než pravdepodobné, že užialená a s pocitom krivdy sa ocitnete v hre, z ktorej vyjdete ešte ubitejšia. V tejto hre vždy vyhráva druhá strana. Prečo? Lebo karty boli rozdané ešte skôr, než sa začala, a v jej pravidlách sa okamžite stratíte. Skĺznete do roly obete so sebaľútosťou; budete vyčítať a obviňovať; prevalcujú vás emócie, ktoré vám zastrú racionálne myslenie; budete vzťahovačná; zabudnete na vlastnú hodnotu a dôstojnosť; budete náchylná stotožniť sa s pokrivenou pravdou… Aj tak sa nič nevyrieši a v konečnom dôsledku vám z toho celého bude mizerne.
3. Ďalšou chybou je, ak sa na kamarátku hneváme a stále v duchu rozoberáme to, ako nám ublížila. Nerobte to, prosím! Odpustite jej, nech už sa medzi vami stalo čokoľvek. Uvidíte, ako sa vám uľaví! Bola súčasťou vášho života, lebo ste to dovolili. Odpustenie druhému i SEBE je jedným zo základných stavebných kameňov psychohygieny. Pochopte, že vaša bývalá kamarátka je bytosť, ktorá sa rozhoduje a koná tak, ako momentálne najlepšie vie. Hnevali by ste sa na dvojročné dieťa za to, že si nedokáže zaviazať šnúrky na topánkach, keď je jasné, že na to ešte nedorástlo?
4. Neopravujme neopraviteľné. Ak je sklamanie hlboké alebo sa dokonca opakovane dejú veci, ktoré nám ubližujú, definitívne uzavrime priateľstvo ako ukončenú kapitolu knihy života. Nesnažme sa ju písať ďalej, obráťme list. Neminimalizujme svoje potreby a neobetujme ich na oltári priateľstva, ktoré priateľstvom už aj tak nie je.
5. Nevracajme sa s pocitmi trpkosti do minulosti. Uchovajme si pekné spomienky, buďme vďačné za všetky radostné chvíle a povedzme si, že to stálo za to. Prečo? To sa dozviete v bode 8 medzi dôvodmi, prečo sa netrápiť, ku ktorým sa konečne prepracúvame. Dôležité je nechať minulosť tam, kam patrí: v minulosti. Neťahajme ju do prítomnosti, lebo nás okradne o to pekné, čo sa nám ponúka teraz a tu.
Milé dámy, slečny a dievčatá, myslím si, že už ste to pochopili aj samy, ale keďže v titulku článku sľubujem 11 dôvodov, prečo sa netrápiť, keď prídeme o najlepšiu kamarátku, tu sú, nech sa páči. Ak je to možné, prečítajte si ich nahlas:
Prečo sa netrápiť
1. Žiadny človek, ktorý do môjho života vstúpil, v ňom nebol náhodne. A nikde nie je napísané, že v ňom musí zotrvať navždy. Všetky skúsenosti v interakcii s inými ľuďmi sú veľmi cenné z hľadiska môjho osobného rozvoja.
2. Bolestivé zážitky mi otvárajú oči a učia ma väčšej citlivosti a vnímavosti, čo môžem v budúcnosti zúročiť a využiť vo svoj prospech. Aj cez nich objavujem a spoznávam život, no predovšetkým samú seba.
3. Rozpad priateľstva, ktoré ma nenapĺňalo, ma poučil o tom, že mám svoju hodnotu, ktorú nesmiem za žiadnych okolností prehliadať. Uvedomujem si, že musím chrániť seba a svoj vnútorný pokoj – nikto to za mňa neurobí lepšie ako ja sama.
4. Ak sa ku mne kamarátka správa tak, akoby som jej bola ukradnutá, tak som jej naozaj ukradnutá. Prijímam to ako fakt, ktorý nezmením, preto je zbytočné, aby som sa kvôli tomu trápila.
5. V živote sa stáva, že sa niektorí ľudia rozhodnú ísť svojou cestou, ktorej míľniky sa nezhodujú s mojimi. Ak tak urobila moja kamarátka, je to jej voľba. O mne to nič nevypovedá. To sa skrátka deje, s tým nič nenarobím.
6. Už chápem, že kamarátstvo a pocity vlastnej hodnoty a dôstojnosti musia vzájomne ladiť ako struny na gitare. Nikto nechce počúvať rozladené tóny.
7. Ak niekoho ľúbim z celého srdca, neznamená to, že sa ku mne bude automaticky správať pekne. Takisto platí, že ten druhý nemusí zmýšľať rovnako ako ja. Toto poznanie ma oslobodzuje a dáva mi krídla.
8. Staré priateľstvo opúšťam poučená a v nadväzovaní ďalšieho budem obozretnejšia. Aj to zlé, čo sa medzi nami stalo, stálo za to, lebo ma to posunulo ďalej. Som múdrejšia a silnejšia.
9. Nepotrebujem, aby uznala, že urobila chybu. Stalo sa, už je to minulosť. Nič neľutujem. Nezazlievam jej nič, odpúšťam jej a púšťam ju zo svojho života s láskou a prianím toho najlepšieho.
10. Nebojím sa byť sama. Nepotrebujem cudziu pochvalu, uznanie, spoločnosť na to, aby mi bolo dobre. To, čo sa stalo, beriem ako príležitosť naučiť sa mať rada samú seba, vážiť si samú seba, nepovyšovať vzťah s druhým človekom nad vlastnú sebahodnotu.
11. V mojom živote sú vždy takí ľudia, akých si aktuálne zaslúžim podľa vlastného vnútorného nastavenia. Teraz sa uvoľnilo miesto, aby mohol prísť niekto lepší. Rada si počkám a zatiaľ budem životom kráčať s vnútorným pokojom a zdravou hrdosťou.
A teraz, baby, šup do obchodu! Kúpte si luxusnú čokoládu, doma si ju nalámte a s pôžitkom si ju celú vychutnajte. Zaslúžite si to!
Autorka: Mgr. Lenka Jalilah, PhD.
Jazyková korektúra: Mgr. Lenka Jalilah, PhD.