Podmienkou úspešnej liečby je pacientova dôvera k lekárovi

MUDr. Slavomír Šuch – lekár, o ktorom jeho pacienti hovoria ako o veľmi pokojnom, milom a skúsenom odborníkovi, ktorý je vždy ochotný pomôcť. Oceňujú jeho zodpovedný a ľudský prístup a vysokú profesionalitu. Zhodujú sa v tom, že v jeho ambulancii je vždy príjemná atmosféra, a aj preto je radosť k nemu chodiť.

Okrem práce v internej ambulancii slúži na urgentnom príjme nemocníc v Trstenej, Martine a Čadci a stará sa aj o pacientov s najťažším priebehom ochorenia COVID-19.

Dôvera k lekárovi sa začína pri maličkostiach

Na dverách jeho ambulancie je nápis Pokojne zaklopte. Je to unikát, a preto ma hneď v úvode nášho rozhovoru zaujíma, čo ho k takejto ústretovosti motivuje.

zdroj: súkr. archív S. Šucha

„V roku 1993 som bol v USA. Na urgentnom príjme malej nemocnice v Carson Tahoe Hospital som strávil niekoľko mesiacov na stáži. Ako odchovanec kasárenského zdravotníctva európskeho typu som bol pozitívne šokovaný politikou otvorených dverí, a to nielen na úradoch, ale aj v zdravotníckych zariadeniach. Dovtedy som nemal ani len predstavu o tom, že pacient alebo jeho príbuzní môžu s lekárom rovnocenne a otvorene komunikovať. Takáto politika nebola ani súčasťou výuky na lekárskych fakultách, ani zvykom v zdravotníckych zariadeniach vtedajšieho Československa. Budovanie akýchkoľvek prekážok v základnom vzťahu lekár – pacient škodí liečebnému procesu. Pacientova dôvera k lekárovi je základným kameňom a podmienkou úspešnej liečby. Neprichádza sama od seba a budovať sa začína aj na takých maličkostiach, akou je napríklad spomínaný nápis na dverách.“   

Je presvedčený o tom, že čím je dôvera pacienta vyššia, tým väčší môže mať prospech zo vzťahu s lekárom. Hovorí, že lekárovi zväzujú ruky všetky procesy a okolnosti, ktoré narúšajú vieru pacienta v jeho schopnosti. Efektívnu pomoc brzdia pochybnosti o rozhodnutiach, odporúčaných diagnostických postupoch a navrhnutej liečbe. „Zhoršuje sa tým očakávaný výsledok, akým je dosiahnutie ústupu príznakov, vyliečenie či zmiernenie ochorenia a znovunastolenie pocitu zdravia. Preto aj politika otvorených dverí a rovnocennej komunikácie s pacientom pri akceptácii jeho špecifík, získavanie si dôvery príbuzných podrobným a primeraným informovaním o stave pacienta, alternatívach alebo logike navrhovanej liečby a jej prognóze sú základnými nástrojmi lekára. Isteže, okrem jeho odborných spôsobilostí a skúseností získaných odžitými a odpracovanými rokmi, ktoré musia byť samozrejmosťou.“

Je rád na mieste, kde sa práve nachádza

zdroj: súkr. archív S. Šucha

Už na základnej škole sa malý piatačik Slavo rozhodol, že bude lekárom. Dnes si spomína na to, ako mu vtedy prvýkrát nasadili dioptrické okuliare a „… symbolicky povedané, rozjasnil sa mi nielen zrak. Odvtedy som si nevedel predstaviť, že by som mohol vykonávať iné povolanie.“ Takto to cítil aj napriek tomu, že v ich rodine nemal nikto medicínske ani zdravotnícke vzdelanie. Pri tomto konštatovaní dodáva: „No na druhej strane ma zároveň nemal kto od môjho rozhodnutia odhovárať.“

Množstvo nočných služieb, stresové situácie pri lôžku kriticky chorých pacientov alebo v stave akútneho ohrozenia prinášajú so sebou fyzickú aj psychickú záťaž. Napriek tomu sa mu podarilo dosiahnuť životnú rovnováhu, v ktorej ho práca napĺňa a uspokojuje. Vedome pracuje na faktoroch, ktorými stresovú záťaž veľmi výrazne kompenzuje: zdravý životný štýl, pravidelné intenzívne vytrvalostné športovanie a cielené vyhýbanie sa zbytočným konfliktom. Svoj stres manažment charakterizuje nasledovne: „Spočíva hlavne v mojej neustálej snahe chápať motiváciu a logiku slov alebo činov ľudí v mojom okolí. Považujem to za najdôležitejší faktor, ktorý znižuje záťaž stresom. Niekto by tento proces mohol nazvať aj jedným slovom: empatia.“

foto: S. Šuch | Obľúbený pohľad na Martinské hole

Jeho pôsobenie v medicíne je široké nielen odborne, ale aj geograficky: „Priestor, v ktorom pôsobím, zahŕňa moje milované severné Slovensko, Žilinský kraj, rodný Martin, Kysuce a Oravu. Pre mňa sú to tie najkrajšie miesta. Pracujem vo vlastnej ambulancii aj v rôznych zdravotníckych zariadeniach, kde stretávam skvelých ľudí na všetkých úrovniach povolaní. Rád s nimi trávim pracovný čas a nevnímam to ako záťaž.“ Jeho kolegovia sú preňho ako rodina: „Vždy sa teším, keď idem do služby, hoci aj na 36 hodín. Nemám pocit, že o niečo prichádzam alebo že by som mal byť na inom mieste. Som rád tam, kde sa práve nachádzam.“ 

Pasivita a negativizmus – najhorší spoločníci v covidovej dobe

Od marca minulého roka čelíme okolnostiam, pre ktoré sme vo veľkej miere stratili kontrolu nad kvalitou svojho života v osobnej, sociálnej i pracovnej oblasti. Pýtam sa pána doktora, ako sa v správaní jeho pacientov prejavuje strach a frustrácia zo súčasného stavu v spoločnosti.

foto: S. Šuch

„Vážnejšie chorí pacienti prichádzajú so strachom v očiach z obavy o vlastný život. Do našej starostlivosti sa vkladajú oveľa odovzdanejšie, s oveľa väčšou pokorou a dôverou ako kedykoľvek predtým. Tento prvok mení aj pocity a správanie lekárov a zdravotníckeho personálu. Je to zmena k lepšiemu. Pocit spolupatričnosti, zainteresovania na osude pacienta, súcitu, je dnes oveľa silnejší. Dovolím si tvrdiť, že čím väčšia búrka zúri okolo zdravotníckeho systému, tým jeho prvky pracujú súdržnejšie, zohratejšie a s väčšou empatiou voči pacientom. Som toho každodenným svedkom.“

MUDr. Slavomír Šuch pokračuje: „My lekári máme to šťastie, že nie sme len pasívnymi prijímateľmi osudu. Aktívne sa podieľame na zmierňovaní následkov pandémie, každý podľa svojich možností a schopností, odvahy či energie. To je veľmi dôležitý prvok v boji so strachom, úzkosťou, frustráciou. Najhoršou formou prežívania v dnešnej dystopickej dobe je pasivita, odovzdanosť a negativizmus. Treba sa akýmkoľvek spôsobom zaktivizovať, dať svojmu bytiu zmysel. V tom sú základy psychickej pohody. Dôležité je posilňovať rodinné väzby, nezištne konať dobro aj v maličkostiach. Vcítenie sa do kože druhých ľudí, práca na sebe, vytyčovanie si dosiahnuteľných cieľov, uvažovanie nad tým, čo chcem zmeniť na sebe či vo svojom okolí a práca na tom, to je cesta z tohto circulus vitiosus, bludného kruhu udalostí, ktoré nie je v našej moci ani silách zmeniť alebo ovplyvniť.“

Zrútenie funkcií organizmu pri ochorení COVID-19 je ako pád lietadla

S pánom doktorom Šuchom sa v rozhovore dostávame k ťažkej téme, k téme smrti.

„Toto je bezprecedentná doba, kedy sa umieranie s týmto, na toto, či popri tomto ochorení stalo úplne bežnou, každodennou, akceptovanou udalosťou. Za 30 rokov praxe som sa s niečím takým nestretol. Je nepredstaviteľné, s akou ľahkosťou si spoločnosť zvykla na predčasné ukončenie života starých rodičov, rodičov, kolegov, ktorí sa vo svojom krehko udržiavanom zdraví alebo chorobe tešia zo života bez ohľadu na to, či majú vysoký vek, cukrovku, obezitu, vysoký krvný tlak, obštrukčnú pľúcnu chorobu, či iný rizikový faktor, s ktorým žijú mesiace alebo aj roky. A zrazu, bez varovania, vypuknú príznaky ochorenia a oni o niekoľko dní zomierajú. Ak sa pretrhne niť života u niekoho s príznakmi ochorenia, ktoré vzniklo náhle, je úplne nepodstatné, či smrť prišla v dôsledku akútneho srdcového či pľúcneho zlyhania, pľúcnej embólie, alebo mozgového či srdcového infarktu.“

„Predstavte si, že letíte v lietadle a máte kritické chronické ochorenie. Keď s vami to lietadlo spadne, zomierate na traumu spôsobenú pádom. Náhle zrútenie všetkých funkcií organizmu, ktoré vidíme u zomierajúcich na COVID-19, je ekvivalentom pádu lietadla.“  

foto: S. Šuch

Zdravý životný štýl zahŕňajúci vhodnú stravu a pohyb sú kľúčové

Zaujímajú ma hlavné rizikové faktory, ktoré majú na svedomí ťažký priebeh ochorenia COVID-19. MUDr. Slavomír Šuch mi ponúka nový pohľad, ktorý ešte neprezentoval ani ho nevidel nikde publikovaný a ktorý má podľa jeho názoru zásadný význam pre lepšiu ochranu pred ochorením.

„Sú dve skupiny rizikových faktorov a stavov – tie, ktoré vieme ovplyvniť, a tie, ktoré ovplyvniť nevieme. Je to dôležité preto, lebo takéto rozdelenie dáva každému človeku s ovplyvniteľnými rizikovými faktormi možnosť zmeniť svoj vlastný osud. Ak vám toto rozdelenie bude pripomínať rozdelenie rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení, nemýlite sa,“ hovorí pán doktor Šuch.

Ďalej uvádzame rozdelenie a charakteristiku ovplyvniteľných a neovplyvniteľných rizikových faktorov v kontexte ochorenia COVID-19 tak, ako nám ich poskytol MUDr. Slavomír Šuch.

Ovplyvniteľné rizikové faktory:
Obezita; vysoký tlak krvi; fajčenie; zle kontrolovaná cukrovka; nadmerný príjem alkoholu; zanedbaná liečba chronických ochorení, napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc alebo astma, často spojené s fajčením; ignorovanie zhoršenej funkcie pečene často spojené s pitím alkoholu; vysoká hladina krvných tukov alebo cukrov často spojená s nedostatkom pohybu a zlým stravovaním. To všetko sú ovplyvniteľné rizikové faktory, o ktorých vieme, že zvyšujú riziko ťažkého priebehu ochorenia alebo smrti na COVID-19.

Neovplyvniteľné rizikové faktory:
Vysoký vek; genetické predispozície; aj adekvátne liečené chronické ochorenia oslabujúce organizmus človeka v okamihu, keď je napadnutý vírusom. Sú to najmä ochorenia pľúc;  onkologické ochorenia; chronické zlyhávanie srdca; vysoký krvný tlak – aj liečený; ťažká, morbídna obezita; choroby obličiek; ochorenia krvi; chronické zápalové ochorenia vyžadujúce liečbu kortikoidmi či imunosupresívami a podobne.

Pán doktor Šuch dodáva: „Je tu samozrejme ešte jedna skupina ľudí, ktorí predstavujú riziko predovšetkým pre svojich ohrozených príbuzných, priateľov a spolupracovníkov, s ktorými sa stretávajú. Sú to ľudia, ktorí nedodržiavajú základné hygienické odporúčania a postupy, nenosia rúška, nedodržujú odstup, vedome či nevedome porušujú odporúčania, ktoré sú vo všeobecnosti akceptované ako zábrana šírenia infekčných a respiračných ochorení.

foto: S. Šuch | Keď pozitívny nález bije do očí

Rekonvalescencia po ochorení COVID-19

Podľa MUDr. Slavomíra Šucha môže rekonvalescencia trvať aj niekoľko týždňov: „Organizmus treba fyzicky aj psychicky šetriť; dodržiavať všetky zásady zdravého životného štýlu vrátane stravovania.“ Ak chcete svoju výkonnosť dostať na úroveň pred ochorením, fyzickú záťaž zvyšujte postupne. Užívajte vitamíny D, C, B, podporné prípravky a stopové prvky: selén, zinok, quercetin, NADH, melatonín, magnézium, kalcium.

„V priebehu rekonvalescencie sa niektoré symptómy môžu v miernejšej podobe vracať vo vlnách aj niekoľko týždňov: búšenie srdca, svalová slabosť, nevýkonnosť, nespavosť, stavy úzkosti, bolesti hlavy, môže dôjsť k zhoršeniu chronických ochorení. Na toto všetko by mali pacienti v rekonvalescencii myslieť a podľa toho aj so svojím organizmom zaobchádzať.“

foto: S. Šuch

Krízový manažment, celoplošné testovanie, testovanie detí

„Za najdôležitejšie považujem to, aby zodpovední, ktorí túto krízu manažujú, mali dôveru obyvateľstva, aby dokázali zjednotiť obyvateľov svojej krajiny v akceptácii opatrení zabraňujúcich šíreniu ochorenia. Pri splnení tejto podmienky je možné presadiť aj opatrenia, ktoré môžu zasahovať do individuálnych práv a slobôd obyvateľov, a napriek tomu ich budú dobrovoľne dodržiavať. To je najsprávnejšia cesta, ako riešiť koronakrízu u nás.“

„Celoplošné testovanie v určitej fáze šírenia koronavírusu má zmysel, pokiaľ je dobrovoľné, nesankcionované, dostupné, vykonávané odborným personálom, testami s adekvátnou validitou, a pokiaľ za ním nasledujú kroky, o ktorých vieme, že pomáhajú znížiť riziko šírenia infekcie medzi rizikovými skupinami obyvateľstva. Teda nie ako izolovaný akt, ale ako súčasť na seba nadväzujúcich krokov a opatrení. Patrí sem napríklad trasovanie, kontrolné PCR testy, karanténne opatrenia a súčasne aj priebežné vyhodnocovanie epidemiologickej situácie odborníkmi. Na základe toho je potrebná realizácia lokálnych opatrení v tom čase, keď sú opodstatnené u tých skupín obyvateľstva, ktoré sú v ohrození. Osobne si však nemyslím, že celoplošné testovanie na území celého Slovenska v opakovaných intervaloch je v súlade s racionálnymi protiepidemickými opatreniami, a samotné vydávanie papierových potvrdení s výsledkom testu považujem za nešťastné riešenie.“

„Testovanie detí nepovažujem za akt zameraný na ich ochranu vzhľadom na to, že detský organizmus nie je týmto vírusovým ochorením ohrozený. Štát ho podľa mňa vyžaduje ako súčasť súboru opatrení na zamedzenie rozširovania vírusu v populácii všeobecne. Nevidím v tom nijaký praktický význam, z ktorého by mohli profitovať deti zo zdravotného hľadiska. Zodpovedné používanie ochranných pomôcok u školského personálu, ktorý už ohrozeným môže byť – napríklad kombinácia FFP2 masiek s rúškom alebo FFP3 masiek s ostatnými OPP, dodržiavanie odstupov a dezinfekcia – by pomohlo ochrániť personál škôl rovnako ako personál nemocníc, a školy by mohli za zvláštneho režimu na všetkých stupňoch pokračovať naďalej v dennom, nie dištančnom vyučovaní.“

Koronavírus a očkovanie

Keďže si pána doktora Slavomíra Šucha veľmi vážim a rešpektujem ho, zaujíma ma aj jeho názor na očkovanie. Ochotne mi odpovedá:

foto: S. Šuch

„Považujem za nesprávne, aby sa očkovanie propagovalo alebo aby sa mu robili reklamné kampane. Očkovanie má byť hlavne dostupné, tak ako aj testovanie antigénovými testami. Nie je to žiadny zázračný prsteň, ktorý zmení situáciu zo dňa na deň. Informácie o očkovaní, jeho cieľoch a prínose pre očkovaného alebo jeho okolie musia byť dostupné z odborných zdrojov, ktorým ľudia dôverujú, a podané spôsobom, ktorému rozumie aj laická osoba. Súčasťou týchto informácií majú byť aj potenciálne riziká s jasne vyznačenou pravdepodobnosťou ich výskytu. A samozrejme, podľa môjho názoru, podaniu vakcíny by mala predchádzať aktívne prejavená žiadosť o podanie vakcíny, doložená podpisom vakcinovaného. Teda nie súhlas s podaním vakcíny, nie podpis o poskytnutí informácií, ale podpis pod aktívne sformulovanou žiadosťou o podanie vakcíny. To rozhodnutie musí vychádzať z človeka, ktorý sa chce aktívne chrániť pred ochorením, chce byť súčasťou takejto komunity.“

Médiá naše každodenné

„Médiá patria do kategórie zábavného priemyslu v kombinácii s inzertným priestorom. Navyše sú ovládané, prípadne priamo vlastnené konkrétnymi osobami alebo skupinami s konkrétnymi politickými či inými záujmami, a takto ich význam pri sprostredkovaní informácií aj beriem. Z tohto pohľadu mňa osobne prezentácia a zobrazovanie súčasnej situácie v médiách nezaujíma, nepripisujem jej žiadnu výpovednú hodnotu. Médiá prinášajú obvykle skreslený, účelovo spracovaný, manipulatívny obsah, prípadne neodborne spracovaný, aj keď možno s dobrým úmyslom, často zavádzajúci, navodzujúci nesprávny dojem postavením faktov do iného svetla alebo ich vytrhávaním z kontextu. V tomto mediálnom guláši sa potom aj správne podaná informácia s neutrálnym komentárom vzdelaného redaktora, ktorý perfektne odviedol svoju žurnalistickú prácu, jednoducho stratí. Všetky relevantné informácie o čomkoľvek si musíte aktívne vyhľadávať z overených zdrojov.“

Čo nám hovorí zdravý rozum…

„Na čo sa máme pripraviť? Pripraviť sa musíme na všetko, ale osobne si treba brať na zodpovednosť len to, čo môžeme osobne ovplyvniť. Tu zdravý rozum navráva toto: chráňme seba aj blízkych, nosme rúška, dezinfikujme si ruky aj predmety, snažme sa udržať mimo zdravotníckych zariadení, lekára vyhľadávajme, len keď je to zdravotne nevyhnutné, a ak máme tú moc, doručme na správne miesto informáciu, že represívne vymáhanie opatrení a súčasne tisíce výnimiek z týchto opatrení nefungujú a znegujú akýkoľvek dobrý úmysel. Chodievajme do prírody, športujme, zdravo sa stravujme, pomáhajme druhým.“

„Čo nemáme robiť? Nezhlukujme sa s inými ľuďmi v uzavretých priestoroch, neohrozujme rizikových príbuzných blízkym kontaktom. Neohovárajme, neudávajme, neposielajme políciu na susedov, známych ani cudzích.“  

Čo by MUDr. Slavomír Šuch zaželal našim čitateľom do roka 2021?

„Prianie je veľmi jednoduché. Aby v roku 2021 v sebe znovu objavili všetky vlastnosti, ktorými oplývajú deti v prvých rokoch života: láskavosť, dobroprajnosť, radosť, lásku k blízkym, užívanie si daného okamihu, pravdovravnosť, potešenie z pohybu, radostné očakávania do budúcnosti a hlavne zdravie.
Prajem všetkým pekný deň a ďakujem za rozhovor.“

Pánovi MUDr. Slavomírovi Šuchovi ďakujem za čas a energiu, ktorú venoval nášmu rozhovoru, a želám mu, aby jeho „teraz a tu“ bolo stále vyrovnané, pokojné a bez stresu.  

Autorka: Lenka Jalilah, šéfredaktorka