Prečo nemá Xénia šťastie v láske

Úroveň a kvalita našich vzťahov (partnerské, manželské, priateľské, pracovné, rodinné, milenecké) je závislá od nášho vnútorného nastavenia. Čiže od toho, ako máme usporiadané hodnoty, do akej miery sme sebaistí, aká je naša sebaláska, sebaúcta a sebahodnota. „Náš postoj vytvára základy každého vzťahu. Či sa nakoniec podarí alebo nie, závisí do veľkej miery od toho, ako veľmi považujeme šťastie toho druhého za dôležitejšie než naše vlastné. Zatiaľ čo sebestrednosť a úzkoprsosť skôr alebo neskôr rozložia každé šťastie, všetci získavajú, ak sa niekomu podarí postaviť dobro toho druhého nad svoje vlastné.“ (Nydahl, 2010, s. 70)

Veľmi pekne sa to dá demonštrovať práve na partnerských vzťahoch v láske. Náš partner vždy zrkadlí náš vnútorný svet. Verne odráža naše kvality ale aj nedostatky a slabé stránky. Často počúvam od žien vyjadrenia typu: ja nemám šťastie na mužov…, stačí mať šťastie na chlapa, ktorý ťa bude milovať…, ty máš ale šťastie, že si našla toho pravého…! Vždy, keď sa mi niečo také dostane do uší, zježia sa mi všetky vlasy na hlave. Kategória šťastia je tu alibisticky degradovaná na niečo neosobné, nepolapiteľné, na fatamorgánu, na ktorú pohodlne hodíme zodpovednosť za to, že náš život nie je taký, akým by sme ho chceli mať. Teraz, žiaľ, sklamem tých z vás, ktorí na takéto „šťastie“ nedáte dopustiť. Ono to totiž takto nefunguje. Ani náhodou. A ak nemáte odvahu čeliť svojej podstate v jej plnej nahote, tak radšej ďalej ani nečítajte. Chce to veľkú odvahu a silu postaviť sa čelom pravde, prestať pasívne čakať na šťastie, ktoré by malo prísť zvonka, a začať sa aktívne meniť zvnútra.

Ilustrácia: Metamorfózy ženy
Autorka: akad. mal. Veronika Lučeničová Gabčová, PhD.

V tomto živote platia dva silné a nadmieru spravodlivé zákony:

1.) To čo je v mojom vnútri priťahuje ku mne z priestoru také kvality, ktoré to budú podporovať – a to podporovanie platí potom obojsmerne. „Ak sa stretneme s niečím, čo zodpovedá tomu, čím sme, nevyhnutne nás to zasiahne.“ (Nydahl, 2010, s. 117) Vysvetlíme si to na konkrétnom príklade. Žena, nazvime ju Xénia, ktorá má nízke sebavedomie a slabú sebaúctu si nevedomky priťahuje do života mužov, ktorí svojím správaním a postojmi tieto jej slabé stránky vyživujú. Zástupcu týchto mužov nazvime trebárs Blažej. (Ospravedlňujem sa všetkým Xéniám a Blažejom. Ich mená som vybrala náhodne.)

To znamená, že Blažej sa k nej správa neúctivo a zabíja v nej aj posledné zárodky sebavedomia, ktoré by v nej mohli vyklíčiť. Prečo? Lebo Xéniin postoj k sebe a okolitému svetu živí jeho potrebu vychádzajúcu z jeho osobnosti. Zdravo hrdá a sebavedomá žena by mu totiž také správanie nikdy netolerovala. Alebo inak: Xénia cez svoju slabosť energeticky dotuje Blažeja spôsobom, cez ktorý on nachádza svoju zvrátenú sebarealizáciu. Šikovnými ťahmi Xéniu zmanipuluje tak, že začne na ňom lipnúť a keď sa jej silná pripútanosť k Blažejovi po rozpade vzťahu pretrhne, Xénia veľmi trpí. 

2.) V neposlednom rade tu funguje zákon karmy, teda princíp príčiny a následku. Viac o karme sa môžete dočítať v mojom článku „Karma – zákon príčiny a následku“. Na tomto mieste, s láskavým súhlasom autora Pavla „Hiraxa“ Baričáka; múdreho človeka, ktorého si veľmi vážim; si dovolím uviesť výňatok z jeho statusu na sociálnej sieti: „Bolesť, či už na tele, psychike, alebo na duši si bude musieť každý z nás odtrpieť. Je to iba návrat čohosi, čo sme niekedy nezvládli. Preto, keď prichádza takáto skúška, vedome premýšľajme ako ju budeme riešiť. Ak tam bude pomsta, neprajníctvo, súdenie a iné nízke energie, lekcia sa stavia znova do radu a opäť sa zopakuje v našej osobnostnej rovine. Tak môžeme karmu uzatvárať, ale aj stále nechať otvorenú, dokonca ju násobiť – podľa nášho rozhodnutia a činov. Keď čosi vyliečime, po čase, keď sa nadýchneme, nám do cesty bude vložený náš ďalší dlh, veď sme sem prišli, aby sme rástli. (…) Všetko to, čo nás bolí, je naše, patrí to nám. Žiaden zlý osud, neprajnícky Boh. Narodili sme sa sem preto, aby sme pochopili, že hocijako budeme kopať, škodiť, nadávať, kľučkovať – raz aj tak prídeme na to, že jediná cesta je stať sa lepším človekom. Príde na to každý jeden zloduch sveta…“

Naša Xénia samozrejme nie je v tomto príbehu žiadnym zloduchom. No je možné, že jej utrpenie vo vzťahoch s mužmi je výsledkom jej zlej karmy – či už v tomto alebo minulom živote. Podľa Nydahla (2010) následky uskladnených príčin kondenzujú ako zažívaný vonkajší svet a naša karma zafarbuje spôsob, akým ho prežívame. Xénia je nešťastná, lebo jej do života prichádzajú samí Blažejovia. Neustále vzdychá a svojej najlepšej kamarátke Vande sa sťažuje: „Nemám šťastie na chlapov. Stále čakám, že príde taký, s ktorým mi bude konečne dobre. Ty si s tvojím Zdenom mala také šťastie! Čo už! Budem čakať a dúfať ďalej.“  

Xénia potrebuje niekoho, kto jej otvorí oči. Možno to bude práve Vanda, ktorá jej povie, že už by mala konečne prestať naivne, až infantilne veriť v šťastie. Namiesto toho by sa mala vzchopiť, prestať sa ľutovať a vziať svoj život pevne do vlastných rúk. Čo to znamená, vziať život pevne do rúk? V prvom rade nečakať, že šťastie príde zvonka. Nespoliehať sa na to, že ma šťastným urobí niekto iný. Šťastie treba hľadať v sebe. Znie to ako fráza, ale faktom je, že Xénia si musí najprv upratať „v hlave“, respektíve v mysli. Pozrieť sa úprimne na to, čo spúšťa všetky nepriaznivé scenáre jej života a kde sú ich korene. Čo ich vyživuje, aké majú dôsledky na jej život a pocit spokojnosti. Je viac než možné, že nájde chybné programy, ktoré si do mysle naťahala už v detstve. Je mnoho patologických programov, o ktorých nemáme ani tušenie, dávame im v mysli priestor a z nevedomosti sa tak oddávame introverznému masochizmu.  

O rok alebo o dva roky bude Xénia vďačná Vande za to, že jej ukázala cestu, ktorou sa má ubrať. Lebo jej vysvetlila, ako sa veci majú. Povedala jej, že to, že ona so Zdenom sa stretli, nebolo šťastie, ale že ich k sebe navzájom pritiahli spoločné vnútorné kvality. Ich spokojný vzťah nestojí na nejakom vrtkavom šťastí, ale je výsledkom tvrdej práce samého na sebe. Vanda a Zdeno sa stretli a navzájom uvedomili ako dve osobnostne vyzreté, samostatné a zdravo sebavedomé bytosti.

Nepotrebujú jeden druhého na to, aby boli šťastní.

Vedome sa navzájom dopĺňajú.

Nelipnú na sebe.

Rešpektujú sa.

Nechcú jeden druhého prerábať.

Neočakávajú.

Navzájom si poskytujú priestor na ďalší osobný rozvoj.

Milujú sa nepodmienečne a z celého srdca.

Omyly a zlyhania berú ako prirodzenú súčasť života.

Odpúšťajú si.

Žijú teraz a tu.

Nevracajú sa do minulosti a neboja sa budúcnosti.

Obaja sa plne stotožňujú s tým, že sú spolu nie preto, že „nedokážu bez seba žiť“, ale preto, že „nechcú bez seba žiť“.

Ich prioritou je spokojnosť toho druhého.    

Toto všetko by si mala Xénia uvedomiť a hlavne začať konať! Ak chce žiť spokojný život, nemôže byť pasívna a spoliehať sa na to, že sa zmenia vonkajšie podmienky. Musí začať od seba. Zmeniť sa vo svojom vnútri. Potrebuje sa osobnostne rozvinúť. Zbaviť sa chybných programov. Ak sa s tým stotožní, je na polceste k úspechu. Zvyšok je tvrdá drina. Práca na zmene vnútorných postojov. Nevyhnutne prídu aj chyby a zlyhania. No po pádoch nasleduje opätovné vykročenie. Možno sa nevyhne slzám a bolesti, ale ak si bude dostatočne veriť a bude vytrvalá, úspech sa dostaví. Ale musí si to všetko vydrieť sama. Nikto to za ňu neurobí ani jej s tým nepomôže. Musí sa spoľahnúť len sama na seba. Vo všetkom.

Naša myseľ je ako záhradka a myšlienky ako kvety v nej. Keď necháme záhradku zarásť burinou, pritiahneme len samú škodnú: nepríjemný hmyz, hlodavce a smrad. No ak v nej budeme pestovať pestrofarebné, svieže a voňavé kvety, prilákame usilovné včielky, ktoré sa nám odmenia tak, že nám zanechajú dobrý a zdravý med.

Autorka: Mgr. Lenka Jalilah, PhD.

Použitá literatúra:

NYDAHL, O. 2010. O bohatstve mysle. Bratislava : o. z. Spoločnosť buddhizmu Diamantovej cesty – línia Karma Kagjü, 2010. 143 s. ISBN 978-90-968937-7-5.