Tri typológie detí z nefunkčnej rodiny | 1. časť | Tichá myška

Kým sme nedospelí, vyrovnávame sa s nepríjemnými udalosťami aj v závislosti od pohlavia. Mužská vetva sa zachraňuje smerom von, ženská smerom dovnútra.

Chlapčekovia trpiaci nedostatkom rodičovskej lásky sa môžu prejaviť hnevom. Začnú niečo rozbíjať či biť sa, ich vzdorovitosť a nezvládnuteľnosť narastie. Majú totiž tendenciu usmerniť svoju frustráciu smerom von. Vďaka biologickej podstate sa snažia ochrániť seba a vyhnúť sa bolesti prostredníctvom činností, takže preto bývajú predovšetkým muži v dospelosti posadnutí prácou, športom či nejakým koníčkom. Všetko prehnané je škodlivé, vnútorná podvedomá pumpa zrodí tlak na výkon, čím vo svojej pripútanosti na činnosť môžu začať zanedbávať rodinu, lebo workoholizmus ako následok nedostatku lásky počas dospievania bude mať dozvuk aj na partnerský vzťah, kde sa prejaví nedostatkom času a pozornosti venovaným rodine.

Foto: Vladimír Žák

Ženská podstata je emocionálnejšia. Nielen fyzicky sú ženy mäkšie, príjemnejšie, jemnejšie, láskavejšie, vnímavejšie. Dokážu za jediný deň spracovať trikrát viac vnemov ako muži a najmä záležitosti v citovej oblasti vedia precítiť oveľa viac do hĺbky než muži. Preto sa dievčatká, ktorým sa nedostáva nehy a pozornosti, zvyknú upnúť na svoju hračku, napríklad bábiku, ktorú hojdajú, utišujú, rozprávajú sa s ňou. Stotožňujú sa s ňou, zachraňujú seba cez bábiku. Keď tieto ženy dospejú, potrebujú svojich partnerov na to isté, len si to neuvedomujú. Existujúca sila vplyvu negatívnych zážitkov z detstva v nich stvorí sklon k problémovým vzťahom, kde budú plniť funkciu opatrovateľky v mnohých oblastiach života. Ich bábikou sa stane partner, ktorého treba neustále zachraňovať.

Smutné je, že ženy pochádzajúce z nefunkčných rodín cítia bolesť iných, len tú svoju nie. Preto sa často vyskytnú v profesiách ako zdravotné sestry, doktorky, pracovníčky v sociálnej oblasti, terapeutky, liečiteľky, poradkyne alebo jednoducho ako bútľavé vŕby schopné vypočuť a absorbovať hocijakú bolesť partnera, kamarátky, známych aj cudzích na počkanie. Vedia sa stotožniť s bolesťou iných, súcitia so všetkými, ktorí potrebujú pomoc. Tak začnú lipnúť na vzťahu k chladnému a vnútorne poškodenému mužovi, čím smerom k sebe tvoria deštrukciu. Ak sa jeden ničí, nie je vo vzťahu možné, aby sa v lekcii neocitli dvaja.

Foto: Vladimír Žák

Ako dieťa z nefunkčnej rodiny sa pred jej zhubnými vplyvmi môžete brániť výberom z troch typológií. Prvý je model sivej myšky, teda že v rodine „prestanete“ existovať. Jednoducho sa svojou prítomnosťou nebudete snažiť zaťažovať už dosť životom ranených rodičov. „Stále sa hádajú. Radšej budem o svojich problémoch mlčať, sami so sebou majú dosť starostí.“

Priveľmi sa obviňujúce, bezradné „neviditeľné“ dieťa, bude v škole priemerným žiakom, veľa nenahovorí. Po návrate zo školy sa zavrie do svojej izby a nik o ňom nebude vedieť, nikomu nebude chýbať. Schová sa do vlastného srdca. Uverí, že tam ho hľadať nikoho nenapadne. Takto sa rodí ďalší človek modelu ovce, ľahko k všetkému zneužiteľný, ktorý uveril vnútorným heslám: „nemôžem nikomu veriť“, „všetci mi chcú iba ublížiť“, „radšej nič nehovoriť“, „svet je zlý“, „ľudia sú zlí“ atď. O svojich pocitoch nebude vedieť rozprávať, v dospelosti sa nebude vedieť presadzovať, a ak áno, nič nevysvetlí, bude to bez tolerancie a snahy pochopiť druhú stranu.

Odmieta seba ako pomyselného pôvodcu dusivých okolností, nechce rodičom priťažovať, a tak radšej volí izoláciu. Ani len netuší, že takto si neskôr v živote bude musieť všetko odtrpieť vo svojom vnútri. Nebojuje, nesťažuje sa (emócie nie sú spracované a nejdú ani von) ani nezachraňuje (nemá sily, nik mu neukázal, ako férovým spôsobom prejaviť svoje Ja, a krik, násilie, nanucovanie a iná manipulácia sú mu cudzie). A tak sa dusí vo vlastnej šťave, trpí zvnútra a verí, že bude mať šťastie a stretne kráľovnú či bohatiera, ktorí ho z tejto čiernoty vysekajú. Áno, vysekajú, ale najskôr fackami, pripomienkovaním, neúctou, urážaním, prípadne dohováraním, plačom, utrpením, čím sa zopakuje bezvýchodisková schéma z detstva.

Vravím vám, pred ničím neujdeme. Reprízy budú prebiehať, až kým v sále nebude sedieť posledný nespokojný divák. Vy to však nemusíte byť. A celková derniéra pozemskej bolesti ustane, keď o ňu všetci diváci stratia záujem, teda všetky zložky tela, duše i ducha spojeného ľudstva.

Autor: Pavel „Hirax“ Baričák
Ilustračné foto v záhlaví článku: Vladimír Žák

Článok je úryvkom z knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka Šlabikár šťastia 5., Psychický obor. Viac o knihe nájdete na adrese: http://www.hiraxshop.sk/knihy/ezoterika/psychologia-motivacna/shop-78501/slabikar-stastia-5-psychicky-obor